Láska cez net... Časť 1.

Nemám talent písať takéto veci a nieto ešte zaujímavo to sformulovať čiže nehľadajte za týmto nič prevratného.. len sa snažím niekde si uložiť spomienky z toho ako som sa s ním spoznala...
Ak by to niekto dočital uplne cele tak držim palce aby v polovici nezaspal
Ale potešilo by ma keby sem napišete nejaky nazor na to...



Boli prvé jarné dni, slnko svietilo a vtáky začínali čvirikať..
No mne sa nechcelo ísť von... sedela som doma a počuvala hudbu...
Facebook ma začal nudiť, tak som si povedala že pôjdem na pokec len tak zo srandy pisať s ľudmi na ploche... Vošla som do miestnosti "Násťroční" ako vždy a len tak som napísala na plochu smajlíka..

..Chvíľku som hypnotizovala plochu a počas toho počuvala pesničky od sum 41 ako som to mala vo zvyku Po pár minútach čumenia na plochu som uvidela príspevok od nejakého chalana bez fotky, v profile nemal nič a napísal len : "nejaká NORMÁLNA baba ktorá nemá profil veľkosti XXL (plný skopírovaných vecí) a nepiše všade miesto v w, k q a ch x? ... " ...

Ani sama neviem prečo mala som nutkanie napísať mu...
.. Nikdy som nemala vo zvyku písať ľuďom bez fotky no v jeho prípade som nedokázala odolať- ani sama neviem prečo...
Tak som teda otvorila RPčku a začala písať.... "Ahoj možem napisať aj ja? "
Zatial som prepla muziku a odpísala ľudom na facebooku...

O pár minút som sa znova pozrela na pokec a medzi tými RPčkami som mala aj od neho... potešila som sa že nenapísal len "jasné že možeš..ahoj ..ako sa maš? " ale písal toho viac....

Napísal niečo v zmysle: "WAU!!! ... Aké mám dneska šťastie ... dojdem po pol roku na tento blbý pokec a už bez nádeje napíšem na plochu a odpíše mi také pekné dievča, dokonca také čo počúva Sum 41 a Three Days Grace.... Ako pozeram profil mame podobny hudobny vkus A vôbec, divím sa že mi píšeš prvá ty, však nemám ani fotku.. " Bol to obyčajný 17 ročný chlapec z Piešťan .. no pre mňa aj tak nie obyčajný ...

Ja celá ohúrená jeho výrečnosťou smiley: som sa pustila do písania, prsty sa mi nezastavili, písala som,písala som až zrazu nešlo už Rpčku písať tak som mu to poslala asi na 2 ...
Písali sme si chvíľku a povedal že on sem často nechodí, nech mu dám FB ... dala som mu ho no žiadosť mi neprichádzala..

Nedávno som so spravila nový účet a nevymazala ho,čiže on poslal žiadosť naň... Šla som sa naň pozrieť a medzi žiadosťami bol aj on ... Nevedela som ako vyzerá.. pozrela som si profilovku.. povedala si : nič moc.. ale je v pohode čiže je mi jedno jak vyzera

Pridala som si ho prešla na druhý účet a pridala si ho tam... na druhý deň som mala v upozorneniach že potvrdil žiadosť a že mi komentoval fotku .. Koment bol niečo také že "tu si veľmi pekná a vôbec nevyzeráš na tvoj vek " potešillo ma to tak som mu dala like na koment

Písali sme si dalej, spoznávali sa, pomáhali si...
Potom sme sa dohodli že pôjdeme volať cez skype, pretože mi mal zahrať Green Day na gitare ... keď som ho prvý krát videla... Dych sa mi zastavil, srdce sa mi rozbúšilo ..

Bol NÁDHERNÝ!
Hnedé dlhšie vlasy, zelené oči (no na webke vyzerali byť modré ) a kockovaná košela... Gitara v ruke a nádherný hlas...
Začala som sa oňho zaujímať oveľa viac ako pred tým, však taký chalan .... Máme toho veľa spoločného + ešte aj ten výzor..

Písal mi že keby mám viac rokov a som bližšie, neváhal by a hneď by po mne šiel, lenže takto mu to asi nič nepomože ..a že dokým ja budem mať 16 určite budem mať nejakého iného...
ja som nevedela čo na to povedať tak som povedala akurat že ..škoda že nemam 16 .. a tu to všetko začalo..

...pisali sme si dalej o hudbe , volaavali sme si a jedného dňa som mu dala moje číslo na mobil.. Niekedy okolo 18. keď som sedela vonku na kofole s kamarátkami, prišla mi SMSka..
bolo v nej :
"Ahoj,dufam že sa maš dobre ja len tak som si na Teba spomenul tak že ti napíšem "
.. na mojich perách to vyčarilo úsmev a hned som stlačila na "Odpovedať"
Napísala som mu :
" jéj , moc si ma potešil, mám sa dobre čo robí maťo?
Písali sme si čo robíme a potom mi už neodpísal..
Na další deň sme si písali na nete..
Potom bol týždeň offline..začal mi chýbať.. Stále som čakala na to kedy bude online.. no nič... prešli dni a prišiel konečne na net... napisala som mu... no zas bol offline.. ... potom už neprišiel...
Došiel o 2 dni , ospravedlnil sa mi že nebol na nete ale že mu bolo zle... Bola som rada že už je konečne tam,písali sme si dalej o takých normálnych veciach..

Potom prišiel čas keď som si našla chalana...
Síce som s ním chodila ale ked som bola s ním, predstavovala som si že to je ten Maťo z Piešťan.. Musím sa priznať, moja láska k nemu (od teraz to bude Paťo) nebola taká silná ...
Bol to debil, keď sme boli vonku, smial sa mi.. urážal ma..proste som cítila ako ma neľúbi a len to hrá (a asi ani hrať veľmi dobre nevedel) ..

Keď sa to Maťo dozvedel začal sa naňho pýtať a tak... Povedala som mu zakladne informacie a bola som dalej ticho..
Potom na mňa Paťo začal (prepáčte za vyraz) srať, nikdy na mňa nemal čas, ato sme spolu neboli dlho...
Citila som že to nemá zmysel, no ja som nikdy nemala to srdce rozísť sa s chalanom..tak som sa potichučky trapila a zdôverovala sa Maťovi...

Maťo bol ten čo ma veľmi podržal...Vždy mi písal..
"to je debil, nevidí čo má .. ja by som bol len šťastný keby mám niekoho ako si ty ... ja by som nedovlil aby kôli mne plakalo dievča ktoré ma miluje ... keby tam môžem byť a môžem ťa objať a utrieť ti slzy... Wikii už sa netráp zaňho .. nechcem aby si bola smutná... Wiki keď sa s Paťom rozídete.. zavolaj mi ja tu budem pre Teba...

Prišiel deň keď sme sa s Paťom rozišli... 7.4.2011 ... Bolo to večer... Šla som na dvor, zobrala do rúk mobil a volala...najprv som volala najlepšiemu (vtedajšiemu) kamarátovi : Nicolasovi... On naňho trošku ponadával ..to mi pomohlo...a povedala som mu že ja teda idem zavolať Maťovi.. on že dobre,tak som mu poďakovala a vypla ho... V zozname som našla "Matej" a stiskla zelené sluchadlo... Volaná stanica je dočasne blablabla...

Skúšala som to asi 2 krát... stále to isté... tak som to vzdala a šla sa vyplakať do vankúša... (Z odstupom času ani nechapem prečo som plakala, však ten chlapec ma ani neľúbil, to len ja som bola taká slepá) ...

Po pár dňoch došiel na net Maťo , vraj mu bolo znova zle ... zistila som,čo mu to je... vraj nejaké depky a tak... Opytal sa ma ako som to zvladla a šli sme volať cez skype... Ja som bola šťastná že ho znova vidím - bol ostrihaný a neuveritelne mu to seklo

Na druhý deň som bola s kamoškami vonku a porozprávala som im o Maťovi ... A som im povedala že k nemu citim akusi naklonnosť... A tak mi povedali, nech mu to poviem.. došiel večer a objavil sa online...
Napísala som mu že sa mi páči... že by som ho chcela...
A odpoveď? Tú odpoveď som nečakala! ...

Nechcelo sa mi to písať celé čiže ak by niekoho (čo si myslím že nikoho) zaujímalo dalej tak napište koment a dopišem to..

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu