Je to zvláštny pocit, tá túžba po bolesti, utrpení. Keď ti smútok rozožiera dušu, kradne kyslík z pľúc a krv ti vráža do srdca. No ty stojíš. Tvárou k tomu všetkému, prosíš o bolesť, len nenechať ho samého.
Môže kričať, môže biť, môže žiadať o pokoj. Nespustíš z neho oči, Bože, veď je to tvoj priateľ. Ty žiješ pre pomoc, pomocnú ruku, objatie a prikrývku. Ty zostaneš. Musíš. Nie pre neho, pre seba.
Čšš.. tíško. Plač, neutieraj slzy. So mnou nemusíš, to ja to spravím za teba. Tichúčko.. nechcieť, ale potrebovať.
Dýchať jeden vzduch, so svojim bratom, sestrou. podeliť sa o úsmev či o to, čo ťa ničí.
Lebo my sme dvaja et je resterai pour toujours.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár