Z času na čas.

Z času na čas príde na mňa taký zvláštny pocit, stav alebo spomienka.
Z času na čas, keď sa mi niečo pripomenie, keď sa na niečo zahľadím, vypočujem.

Hovorí sa, že NEZABUDNEŠ iba prestaneš MYSLIEŤ. A čo ak nie? ! Čo ak NEZABUDNEŠ a MYSLÍŠ stále?

Mne sa to stávalo a stáva dosť často. Snažím sa, no nejako to nejde. Možno to nechce moje vnútro, možno sa zaprelo a nechce, aby som PRESTALA MYSLIEŤ, lebo to boli najkrajšie okamihy môjho života, môjho srdca. Vlastne to nehovorí len vnútro, ale aj celý celok. Celé moje JA.

Z času na čas, ako tak ležím na posteli a pozerám na plafón, myšlienky mi kdesi zablúdia do minulosti. Zavrem oči a snívam. Snívam aké to bolo a nie aké to bude, lebo to nevie nikto. Nikto nevie, čo sa zajtra stane, či niekoho nového spozná, či niekoho stratí...
A plánovať niečo dopredu sa neoplatí, najlepšie je všetko robiť spontánne...(môj osobný názor).

Tak ako LÁSKA. Lásku neplánuješ, príde sama.

Ako tak spomínam, tak sa mi vynárajú také úplne drobnosti:

-ako sme spolu lepili hviezdičky o plafón, ktoré nám aj tak medzitým odpadávali
-ako sme sa spolu bili v posteli a potom sme mali celú posteľ po celej izbe
-myslím nato, keď mi dal prvú ružu, bola bielo-žltá a bola významným tým, že to bola MOJA prvá ruža od človeka, ku ktorému som prejavovala najsilnejšie city
-keď sme spolu hľadali na oblohe severku
-ako nás zastavila polícia, pritom sme len sedeli na zástavke a rozprávali sme sa.

Z času na čas spomínam, ako sme spolu zaspávali, cítila som jeho dych, jeho pach, bol tak blízko a ja hneď pri ňom. Zaspávala som na jeho hrudi, keď začal chrapkať, nevadilo mi to, nevadilo mi keď prišiel domov unavení a hneď ako si ľahol tak zabuval. Vedela som, že je unavení, a tak som sa len k nemu pritisla, aby vedel, že som stále pri ňom a zaspala som aj ja.

Toto nepíšem na základe toho, že by som mala depresiu, alebo niečo podobné, len je proste fajn z času na čas si oživiť to čo je krásne čo dávno zapadlo, alebo sme nechali zapadnúť prachom... NEZABUDNEM...

Z času na čas.

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
bobuska  12. 8. 2009 10:30
... je to pekne ale ked niečo stratiš... tazko na to mysliet lebo potom to zacne casom aj chybat take pekne chvile
 fotka
emulienkaa  5. 1. 2010 16:37
..kráásne.. spomienky, treba mat..
Napíš svoj komentár