Chcel som Ti napísať báseň,
ktorá Ťa poteší a ohúri vtipom,
pričaruje Ti spomienku, či sen
alebo poteší po dni napätom.

Kúpil som si ceruzku aj papier,
začal tvoriť, myšlienky mýšľať
o záujme v Tvojej duši bývať
a zblízka spoznať jej interiér.

No po pár veršoch ma opustilo
moje verné básnické črevo,
rýmy zrazu prestali poslúchať
a rytmus začal zvláštne skákať.

Bojoval som, nechcel to vzdať,
no pohľad na prázdnu stoličku,
na ktorej si evidentne nesedela
ma prinútil pustiť z ruky ceruzku
a odložiť ten zdrap na poličku.

Veľmi ma to trápilo, asi tri minúty,
no potom som si povedal,
že za to možno ani nestojíš,
aby som ti vymýšľal dokonalé rýmy.

A tá jediná úbohá strofa
bola aj tak katastrofa ...

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  4. 12. 2012 16:34
basen o pisani basni? super!
Napíš svoj komentár