no s rokmi pribúdajú starosti, životom nepreletíš, musíš ním prejsť peši,
rok za rokom furt tie isté sprosté reči, "vekom všetko pochopíš",
kto to má počúvať, všetko sa valí na teba a vieš že to tak ľahko nerozchodíš.
„prosím nerob mi to, nehovor tieto veci, pre zmenu povedz ze ma ľúbiš,
nehovor ako ma nenávidíš, prosím už viac nie, že mi to konečne sľúbiš? “
poznáš ten pocit keď ti ide prasknúť hlava, kričíš stop, no nikdo ťa nepočuje,
miesto toho si hovori len to svoje a keď sa to snažíš vysvetliť tak sa do teba obuje,
s tymi skurvenými rečami aký si kokot, aký si bezcenný, no žiadny človek , ani jeden, neni bez ceny.
chorá myseľ, zlé skutky, mal si niekedy pocit že všetko čo spravíš, spravíš zle?
každé tvoje rozhodnutie, každý tvoj čin, a stále odznova, no pritom stále tápaš v tme,
chyba za chybou sa valí z každej strany, pre niekoho kokot, pre niekoho boh,
keď už nevieš čo so sebou, chytíš pero a začneš písať svoj vlastný sloh.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Absolutna pecka a toto bol gooool! Tie nadavky som tam necakal ale perfektne tam sadli a prave tie dali tomu tie spravne gule jak sa vravi
Napíš svoj komentár
životom nepreletíš, musíš ním prejsť peši...GRATULUJEM, vystihla si to presne