Pocitom, sklamaním, s výrazom bezradným,
S úsmevom v objatí, vie že k nim nepatrí,
Nepatrí k ľuďom čo zabíjajú pocity.
tu kde zrada je na dennom poriadku, vypíše pocity, riadok po riadku,
vypíše všetko čo cítí, no má strach že do pasce beznádeje sa chytí,
kto život nezvláda, smútku v nom je nadvláda,
no on chce byť silný, veď nikdy sa nevzdáva
(nepatrí k ľudom čo zabíjajú pocity)
zažíva bitku medzi pocitom a reálnym životom,
aj keď neustále prehráva, nádej v nom ostáva,
klamstvo bolí, pravda viac
aj ľudí čo ho tvoria pribúda každým dňom viac a viac
(no on nepatrí k ľudom čo zabíjajú pocity)
chce sa napraviť, a stále sa nedarí,
hlavné je veriť že raz sa to podarí,
spraví chybu, odsúdiš ho? ..veď stále je len človek
taký ako ty, ty a ty a ktorýkoľvek z vás
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
harleystorm
7. 12.decembra 2009 17:22
Velmi pekna basnicka na zamyslenie sa a troska aj smutna, ale to je realita. Ked toto niekto vie takto sam vymysliet tak je to uzasny dar, ktory treba rozvijat.
Napíš svoj komentár