Autobusový princ 76. diel

-Dobré ráno,- vošla som do Xavierovej izby s podnosom v rukách.
Vstala som nejako skôr a tak som zablúdila do kuchyne, lebo mi už škvŕkalo v bruchu. Taktiež som si obišla celý dom. Viem, že by sa to nemalo, ale bola som strašne zvedavá. Čo už, som predsa žena.
-Už je ráno?- otvoril oči.
-Zdalo sa mi, že tu ležím sám,- natiahol sa.
-Teraz už vieš prečo,- pobrala som sa k nemu.
-Čím som si to zaslúžil?- posadil sa a ja som mu položila raňajky na nohy.
-Mám dnes dobrú náladu,- prisadla som si k nemu.
-Hmmm,- ozval sa s plnými ústami.
-Potrebuješ niečo odomňa?- prehltol a skúmavo sa na mňa zahľadel.
-Musím mať nejaký dôvod na to, aby som ti spravila raňajky?-
-Nie, ja sa len tak pýtam,- mykol plecom a jedol ďalej.
-Zavi?- prerušila som ho po chvíli.
-No?- uškrnul sa na mňa,- Už je to tu,-
-Nemohli by sme ísť dnes pozrieť starkú?-
-Myslíš tvoju?- spýtal sa so záujmom.
-Hej moju,-
-Čo ja viem. Mali sme ísť predsa do Aqua, nie?-
-Veď to. Nechce sa mi. A takto budeme na slniečku, keďže dnes tak pekne svieti,- prehovárala som ho.
Zavi si zhlboka vzdychol.
-Prosííííím,- zopäla som ruky.
-No tak dobre,- zložil rezignovane lyžicu.
-Ďakujeeeem,- hodila som sa mu okolo krku.
-Možno tam bude aj nejaké to seno,- dodala som so zdvihnutým obočím.
Na tvári sa mu namiesto zachmúrenia zjavil úsmev.
-Mal by si si pohnúť,- brala som mu podnos, keď som videla, že už má dobrú náladu.
-Heeeej, nechaj ma aspoň doraňajkovať!- ťahal si ho naspäť.
-Toto ti nestačí?- pobozkala som ho.
Zavi si oblizol pery a zahmkal.
-Stále som hladný, veď som nejaký ten chlap, nie?-
-Chlap hovoríš?-
-Hej no a? Neveríš mi?- uškrnul sa.
-Čo ja viem,- pozrela som naňho pochybovačne.
-Ty potvora jedna! Už aj poď sem!- skríkol po mne, no ja som bola už na polceste do kuchyne

 Blog

17 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu