Autobusový princ 73. diel

Ráno som zavolala môjmu milovanému, že teda prídem ešte v to poobedie, tak aby ma čakal v Poprade na autobusovej stanici. Cesta bola brutálna, lebo slnko pieklo o stošesť a ja som sa potila i cez zatiahnutý záves. Ďakovala som Bohu, keď som konečne vystúpila z tej plechovej krabice a ovial ma aký-taký vetrík. Potom som zbadala aj Xaviera a vybrala som sa smerom k nemu. Dala sme si pusu na zvítanie a mňa niečo upútalo. No nebolo to jeho nové tielko, ktoré mal oblečené.

-Ty máš cucflek?- spýtala som sa ho prekvapene.
-Čo? Nie,- odstúpil odomňa.
-Kto ti ho spravil?-
-Nikto!- povedal obranne.
-Sám sa ti spravil, že?- zrazu sa všetko začalo vo mne hromadiť.
-Možno si mi ho spravila ty,-
-Ja? Teraz som len prišla! A ja ti cucfleky nerobím!- rozčúlila som sa.
-Zlatko, teraz si len prišla a už sa hádame. Nechajme to tak,- snažil sa ma Zavi upokojiť.
-Nie, ja chcem vedieť, kto ti ten prekliaty cucflek spravil!-
-Čo máš krámy?- pozrel na mňa.
-Práveže nie!- vyhŕkli mi slzy do očí a sklonila som hlavu.
-Nedostala si to?- spýtal sa ma Zavi opatrne.
Pokrútila som hlavou.
-Geri,- pristúpil ku mne a objal ma.
-Možno ti to len mešká,- povedal mi milo.
-Nezvykne,- vzlykla som.
-Predsa.... bolo to po prvýkrát... nemôžeš byť...-
-Prečo by som nemohla?- zazrela som po ňom.
Zavi mlčal a stále ma objímal.
-A robila si si test?- spýtal sa ma.
-Ešte nie,- pokrútila som hlavou.
-Fajn, tak pôjdeme do obchodu, ak to nedostaneš do piatku, okej?- zotrel mi slzy z líc.
-Okej,- smrkla som.
-A už neplač, lebo máš roztečenú špirálu,- povedal mi zo žartu.
-Preboha, ešte aj toto. Toľko nešťastia pokope!- začala som sa smiať.
-Tu máš okuliare,- podal mi svoje slnečné bríle a ja som si ich nasadila.
Potom mi vzal tašku a pobrali sme sa k nim domov.
***************************************************************
Všetkým prajem šťastné a veselé Vianoce
Zuzanka

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu