Zabudnutá

Po toľkých rokoch,
sedím sama.
Úplne sama.

Srdiečko prázdne,
počúvam ticho.
Ticho do prázdna.
(Nezmením to.)

Stále uväznená,
medzi štyrmi stenami.
Bez východu,...
so skrytými tajnosťami.

Bez života,
už len snívam.
Na svoje spomienky,
so slzami sa dívam.

Prečo? už
dýcham z posledných síl.
Píšem riadky,
mojich smrteľných chvíľ.

Rozlúčka?
Hodí sa do iných sfér.
Áno, viem...
nie je to fér.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu