Bojové bubny udierali hlasnejšie a hlasnejšie. Garroth pevnejšie uchopil svoje kladivo. Otriasol si svoju majestátnu trpaslícku bradu , hrdo vypol svoj jeden meter a svojím hlbokým hlasom povzbudzoval vojsko.
Mladík na ňu šibalsky žmurkol a ona vedela , čo to znamená..Usmiala sa naňho svojim šibalským úsmevom. Na jej mierne červených lícach sa zjavili jamky..Mladík vstal, rýchlymi nedočkavými krokmi podišiel k pultu a požiadal hostinskú o izbu. Zaškerila sa naňho , keď si všimla dievča. Chraptivým drsným hlasom starej ženy povedala: "Poďte vy hrdličky , mám pre vaše hry vhodnú izbičku.." A od srdca sa hrdelne zasmiala.
Zvuk bubnov neustával. Trpaslíci zborovo kričali: "Boj! Boj! BOJ! BOJ!" a armády nepriateľov už boli na dohľad. Garroth mal tak rád tento pocit.. Adrenalín stúpajúci do jeho krvi pred začatou bitkou. Zdvihol svoje kladivo nad hlavu . Jeho druhovia ho nasledovali.
Párik kráčal za hostinskou. Vytiahla staré , zhrdzavené kľúče.Strčila ich do zámku. Muž jej podal pár strieborných. Hostinská už ďalšie veci vidieť nepotrebovala a zišla dolu schodmi spať venovať sa svojim zákazníkom.Muž so ženou sa rýchlo a nedočkavo vyzliekli a ľahli si do postele.. Pozreli sa na seba , usmiali sa a začali sa vášnivo bozkávať.
Trpaslíci pochodovali po kaňone. Armády nepriateľov boli nebezpečne blízko. Bolo ich niekoľkokrát viac , trpaslíci sa však nebáli. Posilnení medovinou , bojovými piesňami a schopným veliteľom pochodovali so svojou gurážou vačšou , ako fanatická viera akéhokoľvek svatého rytiera..."STÁŤ!"Zavelil Garroth. Trpaslíci sa všetci naraz na povel zastavili. Garroth sa uškrnul a vychutnal si posledný napínavý moment pred začiatkom šialenstva. "TRPASLÍCI , DO BOJAAAAAAAAAAAAAAA..." Zaznel hlasný výkrik , ktorý sa ako predzvesť smrti rozlínal po celom kaňone a priniesol strach do sŕdc nepriateľov. Malí bojovníci sa rozbehli.. A armády sa stretli....
Bozkávali sa čoraz vášnivejšie... Oddávali sa maznaniu a hrám... Neprestávali sa usmievať..Žena rozovrela svoj klin s očakávaním... A začali sa oddávať milostným vášňam...Ich telá boli spletené a zharmonizované , ich dychy nepravidelné a rýchle. Viedli ďalej tento rozhovor bez slov...
Trpaslícke sekery narazili na nepriateľské štíty.S praštaním sa ich snažili prelomiť. Ich odvaha bola stále pevná i po vzhliadnutí obrovského počtu temných spolodencov , ktorí sa snažili dobiť ich mesto.Pretláčali sa stále ďalej a ďalej a hlavy nepriateľov padali. Tanec sekier , kladív , mečov a kopijí sa začal. Zúrivosť Garrotha rástla a šialene sa smial , zatiaľ čo krv nepriateľov farbila jeho striebornú bradu na červeno. Máchal ňou , krútil sa a udieral všade , kam dovidel...
A pár stúpal čoraz vyššie a vyššie... Bola to nádhera , tá prirodzená krása , najvačší prejav lásky. Jemné pohyby ich tiel prinášali tie najlepšie pocity , aké može človek zažiť...Navzájom sa pri tom hladili a bozkávali... Keby ich niekto videl , mohol by im len závidieť...
Hlavy padali , krv tiekla potokom a trpaslíci sa pretláčali ďalej a ďalej. "TLAČTE! TLAČTE!" Kričal neustále Garroth. A trpaslíci tlačili... Postupovali ďalej a zanechávali za sebou pole mŕtvol. Nepriateľský generál zúril . Panika v jeho srdci rástla. Keď už boli trpaslíci v nebezpečnej blízkosti , roztriasli sa mu kolená. Vytiahol meč no ten mu vypadol z ruky... Strach sa ho zmocnil...Počul svištivý zvuk sekery..A potom už len hukot.. A tmu... "PRESNÝ ZÁSAH!" Naradovane zakričal jeden z trpaslíkov po vrhnutí svojej sekery. Očividne mu strata zbrane nevadila , veselo sa mlátil ďalej pasťami.Straty boli minimálne a víťazstvo na dosah...
Dosiahli ich hlavný cieľ , vrchol vášne ... Vychutnávali si ho. Ich túžba bola naplnená . Dve telá tvorili malé zemetrasenie. Skrúcali sa v príjemných kŕčoch...
A posledná hlava padla. Zbytok nepriateľov utiekol. Garroth odpľul krv a s rykotom vyskakoval. Trpaslíci sa ubránili.
Pozrel sa jej do očí a povedal jej... Milujem ťa... Ona sa usmiala a povedala , že mu lásku opatuje... V spoločnom objatí zaspali.
Garroth si prehodil kladivo cez chrbát a povedal svojím mužom: "Pekelne dobrá práca chlapi , nakopali sme im tie ich namyslené rite! Nás nedostanú.. My sme.. TRPASLÍCI!" A všetci zborovo kričali... Vybrali sa spať domov , oddávať sa slastiam , medovine a oslavovať ich veľké víťazstvo.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
zemina
26. 4.apríla 2007 22:22
Wow ja fakt netusim...fakt netusim co by som mohla skritizovat,lebo viem ze by som nikdy nic take nenapisala Dobra gradacia..ten vrchol a tak Chvalim..
2
Teeeda, akože nechápem, ako toto môže napísať človek, ktorý má 15... v pätnástich som písala iné kraviny Teda chválim vážne, kritizovať nebudem, má to všetko, čo to malo mať, perfektný príbeh, zaujímavé spracovanie, dobrú gramatiku, dokonca interpunkciu...
3
waw chlapce ti poviem ze mas obrovsky talent len taq daleej...uz si niecoaj niekde uverejnovaaal? tesiiim sa na dalsieee vecicky od teba moc si sikovny
4
Neuverejnoval nikde..
Este musim na sebe dobre zamakat aby sa tieto moje "poviedky" dali uverejnovat..
Ale dik za pochvaly , som rad , ze sa vam to pacilo..
Este musim na sebe dobre zamakat aby sa tieto moje "poviedky" dali uverejnovat..
Ale dik za pochvaly , som rad , ze sa vam to pacilo..
6
suhlasim, že sa to nedá kritizovat a ked už tak len to, že to mohlo byť dlhšie
7
bolo to super, dobrý kontrast zalúbeného páru a bojujúceho vojska
tu neni čo kritizovať, možno len, že s počiatku ma trochu zmiatol ten úvod, ked si opisoval krčmu. Kde trpazlíci boli opísany ako notorici a dalšia scéna bola už z boja a chýbalo mi tam niečo medzi tým
inák je to ale vážne fantastické!
tu neni čo kritizovať, možno len, že s počiatku ma trochu zmiatol ten úvod, ked si opisoval krčmu. Kde trpazlíci boli opísany ako notorici a dalšia scéna bola už z boja a chýbalo mi tam niečo medzi tým
inák je to ale vážne fantastické!
10
Schizofrenickamrcha to perfektne vystihla... (A nie že to budeš chcieť zmazať )
Napíš svoj komentár