Úvaha čísla v zošite

Sám som odmocninou z mojej duše s nulovými koeficientami. Preto prakticky existujem, ale obávam sa, že teoreticky ani veľmi nie - vidno ma na papieri, vidno ma v knihe aj v žošite - ale riešenie na moju úlohu - problém - neexistuje, pretože som nereálny.
A tak si len sedím v tom mojom zošite, pozerajúc sa na znudené xichty ľudí nadomnou, ktorí ma musia počítať - prečo mi nedajú pokoj? Prečo zošit nezavrú a nenechajú ma v mojej už ajtak dosť biednej a monotónnej nereálnej existencí na pokoji? Odkiaľsi z diaľky profesor kričí moje meno a akoby chcel môj stav znásobiť (ajtak je v konečnom dôsledku výsledok nula) - hovorí všetkým naokolo, že som nereálny, že neexistujem, a vraj, že som číslo! Ale ja nie som číslo, ja som slobodný človek - a to mi je teraz prd platné. Som uväznený v mojom zošite, mám nad sebou nulové koeficienty a zároveň sa sám odmocňujem. V preklade to znamená, že vlastne neexistujem. Tak ako to, že existujem a hovoria o mne?

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu