Prechadzka

TITITITIII... Vytrhol ma zo sna nepríjemný zvuk budíka na mojom mobile.Pomaly som rozlepil svoje unavené oči. Prvá myšlienka , ktorá mi blysla hlavou , nemôže byť uverejnená. Márne som sa pokúšal premiestniť svoje lenivé , zlámané , tučné telo do sedavej polohy.Ledvom som zobral mobil a zrušil budík. Ešte tridsať sekúnd...Chcem spať...Zavrel som oči a počítal. Jeden... Dva... Tri.. šty...chrrmm....A už som sa oddával príjemným relaxačným pocitom sladkej nevedomosti.Otvoril som oči. Do okna svietilo slnko a čvirikali vtáky. Nadýchol som sa čerstvého vzduchu z okna. Ponaťahoval sa a premýšľal ... Snažil som sa spomenúť si na to , čo sa mi asi snívalo. Viem , že to bol pekný sen. Ležal som na pláži , do uší mi hrala dobrá hudba a ja som si tam len tak ležal.. A kašlal na všetko.. Pri tejto myšlienke som sa uškrnul. Tá ďalšia však zas tak príjemná nebola. Zaspal som! Začal som panikáriť a pobehovať dookola po mojej izbe. Nemotorne obliekajúc sa som sa jedným okom pozrel na hodiny. 14:00. Končí sa škola. Zakrútil som hlavou. Toto sa mi ešte nestalo , pomyslel som si.Bol som doma sám , na dva dni , rodičia išli v nedeľu na nejakú oslavu a ja som im sľúbil , že to zvládnem. V podstate som to zvládol. Ale len v podstate. Žijem a to je hlavné. Pretrel som si oči a pomaly prikráčal ku kúpelni.Vykonal som základnú hygienu , okrem holenia , čo ja zásadne nerobím.. Veď tí , čo ma poznajú , vedia. Pozrel som sa do zrkadla na moju vyrážkami posiatu tvár. Takto by som si veru život zariadiť vedel..Opať som sa musel usmiať. Keď som kráčal ku kuchyni , veselo som si pískal , akože nič... Napil som sa. Ľadová voda , stekajúca dolu mojím hrdlom , ma prebrala dostatočne . Čo teraz? Nebol som v škole , dobre som sa vyspal.. Deň sa začal úžasne , musí úžasne aj pokračovat. O tom , čo bude , som nepremýšľal , konieckoncov , na čo? Pri najhoršom na mňa padne balkón..Začal som sa obliekať. Ešte narýchlo som skontroloval , či mám pri sebe električenku , nejaké drobné na pivo , kľúče a mob... Mobil som vybral , vypol a položil pod vankúš. Dnes ma nebude nikto rušiť. Dnešok je môj! Otvoril som dvere . Zabuchol , zamkol. Zišiel som po schodoch a bol som vonku. Nadýchol som sa vzduchu a pozrel do žiarivého jarného slnka. Vykračoval som si po chodníku , v mp3 mi hrala pohodová hudba a ja som nemyslel na absolútne , ale absolútne nič... Toto som potreboval.. Na chvíľu vypnúť od všetkého , od všetkých a hlavne od povinností. Smeroval som k lesu. Milujem tieto prechádzky.. Vyčisťujú ma od problémov , ktoré sa na mňa nakydajú počas celého týždňa.Ako som kráčal ďalej , stále som sa usmieval. Ska mi zaručilo dobrú náladu , moje kroky svižneli a ja som sa blížil k sympatickému miestu uprostred betónovej džungle. Taký malý lesík..Ale pre mňa veľký dosť. Vdychoval som do pľúc trochu sviežeho vzduchu , ktorá sa tam udržala. Zvalil som sa na lavičku a sedel tam hodiny a hodiny. Len som počúval hudbu, pozoroval hrajúce sa deti ktoré bežali okolo.Viem , že s úsmevom na tvári som vyzeral ako absolútny blázon. V tej chvíli mi to však bolo jedno. Podupkával som si do rytmu s mojou hudbou ... Takto som tam vysedával..Oči mi pomaly klipkali... A mne bolo úžasne. Zatvárali sa , moje telo oťažievalo... Nechal som sny vstúpiť do mojej duše... A unášať sa na vlnách mojej vlastnej fantázie. TITITITITITI... Vytrhol ma zo sna nepríjemný zvuk budíka. "NIEE!!!" Nahlas som zakričal. Mama vošla do izby , celá vystrašená , či sa mi niečo nestalo. Keď som sa prebral z prvotného šoku , povedal som , že je všetko v poriadku , iba ma vyľakal budík.Usmial som sa a pre seba si povedal: "Ešte tridsať sekúnd..."

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu