Odpoveď si poletuje vo vetre..

Človek sa pýta sám seba, či niekedy bude šťastný. Či niekedy dokáže myslieť iba na jeho šťastie a na to, ako mu je dobre a nezamýšľať sa pri tom nad nepodstatnými malými kravinami, ktoré ho zvnútra zžierajú ako parazity alebo ako mravce pojedajúce dážďovku, bezmocne sa zvíjajúcu. Starec sa pýta, či ešte bude zopár rôčkov žiť, väzeň kedy konečne vypadne preč. A život? Ten sa nepýta vôbec nič. A možno preto je taký sympatický, aj keď ho mnohokrát nenávidíme a preklíname. Je to jednoducho niekto, kto má štýl. Nepýta sa, nečaká ťa, skrátka a vulgárne - neserie sa. A preto má štýl. A možno nikdy šťastie nedosiahneme, a možno nikdy nevylezieme na vrchol tejto hory - ale záleží na tom? Veď život to už nejako zariadi. "TAK MÁŠ TÚ ÚLOHU?!" Prerušil moje dumanie ostrý, nie príliš prívetivý, ba až hlboko znepokojivý hlas môjho pedagóga. "The answer my friend , is blowing in the wind.. The answer is blowing in the wind." A či niekedy zmizne ten pálivý, červený fľak na líci..?
Odpoveď predsa poletuje vo vetre.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu