Kečup , výkaly a mesiac..

Pohladkal svoju vyfučanú futbalovú loptu. Vedel , že ho zas čaká fialový deň. Každý deň bol fialový. Len jeho pes občas protestoval. Keď protestoval , zbil ho. Robí to často. Baví ho počúvať psie skučanie , počuje tichý hlások , ktorý mu ďakuje.
Vyšpáral si z nosa šušeň a dal ho zapiecť v polorozpadnutej rúre. Výdatný obed , povedal si a pobúchal sa po jeho vychrtlom bruchu , z ktorého trčali presvitajúce rebrá , ktoré sa tiahli až k nahusto ochlpenej hrudi.
Bol na svoju hruď hrdý. Dokonca aj menoval chlpy , zostáva mu vymyslieť už len zopár desiatok tisíc mien.No čo , aspoň má čo robiť počas dlhých , bezútešných zimných večerov.
Už sa to blíži , jeho veľká chvíľa. Už len zopár hodín a pôjde tam , kam chcel odjakživa ísť! Na mesiac! Bude bežať a plávať v mesačných moriach.
Pozrel sa z okna polorozpadnutého paneláku. Žil na ôsmom poschodí , no výšok sa nebál.
Ako malý často visieval za nohy z balkóna , keď neposlúchal.
Ale ajtak mal deda rád.
Má ho dodnes , v kresle v obývačke. Síce trochu zapácha a tečie , ale je to jeho dedo.
Celé dni tam mlčky sedí a nič nehovorí.
Skvelo sa s ním rozpráva.
Vedie s ním dlhé filozofické rozhovory o ejakuláte a výkaloch rozmixovaných v kečupe či iných klenotoch avantgardného umenia.
Už odjakživa to bol perspektívny mladík , čo sa o umenie zaujímal.
V zásuvke mal vlastné výtvory.
Kečup bol však drahý...
Vybral obed a s chuťou ho zjedol.
Už je to tu.
Jeho veľká chvíľa , pôjde na mesiac!
Otvoril okno.
Vyletel na mesiac.


Ulicou sa ozval dlhý výkrik a z diaľky bolo počuť sirénu sanitky.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu