Dym

Jeseň.
Vietor fúka.
Sem tam zablúdi nejaká dažďová kvapka na moju neobvykle pokojnú tvár.
Dlho si potiahnem z mojej fajky , ignorujúc všetky tie sračky , ktoré sa z nej dajú nachytať.
Napravím si svoje sako.
Miernym zavrtením zadku si ešte viac spohodlním môj pobyt na lavičke.

---A gitara hrá... Bicie udierajú... Klávesy znejú v tónoch nebeských.. A moja duša konečne pokoja našla...---

Na mojich popraskaných perách sa zračí úsmev. Úsmev taký úprimný , ako detský plač , ako facka od nasratého chlpatého vodiča autobusu po tom , ako mu nejaký grázel popísal sedadlo.
Stále pokojný poťahujem z fajky.
Som tu. A prečo? Viem a neviem.
Mám poslanie?
Dimenzie v mojom mozgu sa otvárajú.
Stále vačšie a vačšie.
Stále viac a viac odkrývam pravde jej rúško , ktoré si tak dobre stráži.

---A gitara stále hrá... A gitara stále hrá , mne pokoj do duše prinesie.. Bicie udierajú.. Ako kamene , čo mi padajú zo srdca...---

Stále sa usmievam.
Ťahám z fajky.
Premýšľam , snívam.
A len tak si sedím.
Jeseň v duši...
Ach to je..

Ťuk ťuk.
Niekto mi poklopal po ramene.
"Zdravím ťa.." Povedal som bez toho , aby som sa otočil.
Viem , kto to je.
Vie , ako premýšľam.
Vie , ako ma vyrušiť aj nevyrušiť zároveň..
Ryšavé dievča prisadlo.
Bez slova.
A premýšľali sme spolu...

---A gitara stále hrá...---

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu