Šťastie mi utieklo pomedzi prsty, čakalo kým mu dopomôžem, kedy si ho vyzdvihnem, pobozkám ho tichúčko na jeho pery bez horkastej príchuti. Ja som si ho chcela vyzdvihnúť no bála som sa. Bála som sa že mi pred nosom ako si ho budem preberať mi unikne, a tak som radšej sedela a čakala kým na mňa skočí samé. Šťastena je ale vrtkavá a nechcela na mňa a na môj odvážny krok kedy si ju preberiem čakať. A tak šla iným smerom. Budem na ňu čakať, ale keby sa aj vrátila, bojím sa že ju zas neprivítam tak ako očakáva a tak ako sa patrí. A tak deň po dni zbieram odvahu a dych aby keď raz príde ju dokázala prijať s otvorenou náručou...

 Báseň
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  12. 5. 2008 15:21
Aj mne utieklo šťastie...:´(
2 
fotka
meizynqa  13. 5. 2008 11:27
ja som sa štastia sama vzdala ..
3 
fotka
rav0o  14. 5. 2008 00:45
neexistuje snad nic relativnejsie ako stastie...



clovek si mysli, ze ho nasiel, a ked ho opusti, pride na to, ze to skutocne stastie ho uz davno opustilo; vo chvili, ked si myslel, ze ho nasiel...
4 
fotka
arugad  14. 5. 2008 18:23
ja som šťastie snáď nikdy ani nemal
5 
fotka
petka9  15. 5. 2008 20:18
nie nie ondrik, tebe ked stasie skakalo do naruce, tak si sa s nim pohral, a potom si sa ho sam vzdal

...toto ja dobre viem



a este deti moje, sa skuste rozpravat normalne a jasne obcas..
Napíš svoj komentár