Cintorín cigaretových ohorkov

V cintoríne nedohorených špakov si zapálime oheň,
rozpáli sa aj v nás a nebudeme ho vedieť uhasiť,
až pokým naše mozgy nevytriezvejú zo seba
Naše telá zmrznú dychom uhasnutých cigariet.
Rytmus vyfukovaných dymov nám udáva tanečné tempo.
Svet sa zdá byť taký veľký a my sme predsa blízko seba.
Ráno patrí ožranom.
Dnes ťa už neuvidím, ale možno zajtra.
Toľko vecí o tebe neviem, ale viem to,
že ma inšpiruješ k čudným myšlienkam.
Vidím ťa pozerať sa na mňa.
Cítim dotyk tvojho žmurknutia.
Túžim fajčiť s tebou jednu cigaretu, piť z jedného pohára a jesť z jedným nožíkom.
Dlho si ku mne neprehovoril,
z očí ti čítam hnev.
Nejdeme sa prejsť po zhnitých životoch neznámych ľudí?
Mračná nás ťahajú do zabudnutej krypty starých kráľov.
Spolu si ľahneme do rakvy, aby sme do rána nezmrzli.
Ráno sa miesto raňajok pomaznáme a na obed si rozdelíme jablko.
Duchovia našich predkov nás zosobášia a poprajú radosť do života.
V pekárni večnosti si kúpime rožky.
Prečo nosíš rukavice?
Chceš mi ublížiť?
Či si len nechceš špiniť ruky hlinou z našej postele?
Nikdy som nemala odvahu ti to povedať,
ale keď sme spolu, cítim sa byť nedotknuteľná hocikým iným ako tebou.
Ľudské telo je zaujímavé.
Všetci sme iní, no my sme podobní.
Keď už v ničom inom, radi sa pozorujeme navzájom.
Pri svetle sviečok sa naučíme hláskovať naše mená.
Zoberme veci zľahka.
Jednoducho budeme spolu.
Môžeme stráviť celé životy spolu a možno len jeden deň.
Tigre nás postrážia. Život nám pod nohy bude hádzať srdcové sedmy a tarotove karty.
Prstami ti prejdem po usmiatej, upotenej a láskyplnej tvári a moje slová ti rozbúšia srdce.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu