Premýšľala som nad tým, ako je to s vecami, na ktoré neexistuje žiaden liek proti bolesti. Lítium, morfium, uspávacie injekcie, obväzy, náplasti, tabletky, prášky, proste hocičo, čo nám pomôže prekonať sklamanie z nevydarenej schôdzky, neúspech na pracovnom pohovore, smrť domáceho miláčika a iné, malé veľké drámy. Niečo, čo nás poľutuje, pohladí, pofúka naše rany, donesie nám do postele teplé kakao a sľúbi, že nabudúce to bude lepšie.
Asi to tak má byť. Možnože práve život, ktorý žijeme, je ten ozajstný, skutočný. Väčšinou sladký a voňavý, ale občas aj trpký a zapáchajúci. Nech sa však deje čokoľvek, vždy sa snažím žiť bez chemoterapie, mastičiek, studených obkladov a hlúpych šarlatánskych zaklínadiel.
V každom autobuse plnom detí sa vždy nájde jedno, ktorému je zle. O to viac si váži pevnú pôdu pod nohami, keď z neho vystúpi.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
adsy
9. 4.apríla 2011 20:47
@whatsername8 TS fyzickú alebo psychickú bolesť?
2
@adsy asi si to dobre nečital mala som na mysli psychicku bolesť, čiže veci, na ktore liek neexistuje...všetky tie naše prehry, pady na hubu, rozchody, to, že ťa nezobrali na školu, takzvane "veľke male dramy". keď padneš na dno, je len na tebe, ako sa k tomu problemu postaviš...medicinu k dispozicii nemaš
7
ta posledna veta to vsetko vystihla ... a inak otrepane asi... cas... niektore veci ,,vyriesi,, ale niektore nikdy
8
@whatsername8 wítal som to dobre, ale radšej sa vždy uistím. Inak ťa veľmi dobre chápem. Neprežívaš to sama
Napíš svoj komentár