Jej blog
Homunculus
Kvílivý ston smútku tetovaný večnosťou pod kožu… Podrezaný morálny baránok nevinnosti si cení kosti mŕtvych mýtnikov prázdnych dráh. Razí pach nepráva z prehnitej spoločnosti. A z poľa cností klíčia len detské rúčky… (ako nedeľný múčnik posypaný mandľami…) ... Ďalej »
Keď sa láska nedá zabiť,,.
Milujem ľudskú nedokonalosť hraničiacu práve v tebe. Milujem letmý akord súzvuku dvoch duší, ihravo sa skrývajúc v zabudnutí. Pred ďalšou mojou spomienkou na smutné zajtrajšky pripíjam s rosou v očiach s rosé v pohári. ... Ďalej »
Posledný nemý výkrik
Iba samota sa motá krajinou vo mne vyprahnutou, spustošenou Skús to ženou na malú chvíľu byť Tak silno láskou trestať tak aj ľúbiť Čas udáva tempo násilných do páru strát Prečo teraz nik nedáva znamenie na návrat? ... Ďalej »
So všetkou úctou ignorujem,,.
Vraždím si ťa v srdci po kusoch, po sto nevydarených pokusoch, zahajujem láske ignor ako reklame na Knor Instantný čas postupne ma núti v zákutí prehodnotiť vlastné zásady,... Ďalej »