Vďaka tebe.

Neočakávam,
že budeš iná,
že prestaneš,
robiť to čo cítiš.

Neočakávam,
nič z toho,
čo cítim
ako spätný kontakt.

Neočakávam,
že pochopíš,
ako veľmi trpím,
že sila tvojich slov,
ničí všetko čo cítim.

Že všetko čo mám,
nepatrí mi,
tak ako keď milujem,
nemám to...
Nevlastním.

Nie je to tak,
ako si myslíš,
ako cítiš,
ako tušíš.
Vždy je tu niečo,
čo prázdno chytí,
vyťahuje von,
na povrch,
ako gejzír,
keď fučí...

Fuč, von,
preč...
z môjho života,
z mojich snov,
zo všetkého,
čo úprimne
nenávidím.

Vďaka tebe.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu