Ó, Robert. Sladkým dotykom pohlaď oblohu očami hnedými,
kde dobro a viera stráca nádej v tvare pýchy a zlosti stáva sa bledými kúskami svetla v noci. Sovie oči platia.. a múdrosť, ktorú žerú, stráca všetku nehu.

Ó, Robert.
Nevytváraj obrázky sveta v realite,
prázdne pocity skladaj v brutalite,
ľudské činy ťa nútia strácať sa v genialite.

Prestaň hľadať a cítiť,
vytrvalo ju nútiť,
plakať a vzdorovať ti,
Citom ktoré odmieta si.
Sebe samej tvrdí veci,
ktoré teba bolia viac.
Než to kde si a s kým si.

Robert, prestaň písať bludy,
klamať všetkých tých ľudí.
Tvár sa že jestvuje dobro,
a že tvoje meno je chrabro.

Prestaň sa ľutovať, že cítiš.
Aj tak sa do teba nik nevcíti.
A hľadaj to, čomu láska sa vraví...

Pretože to, čo som vravel, som nemyslel úprimne. Najskôr musím nájsť lásku v sebe. Až potom budem môcť milovať.

 Blog
Komentuj
 fotka
meredithgrey  16. 3. 2012 18:36
...
 fotka
radiophonic  16. 3. 2012 18:50
Ó, Robert, prvý odstavec mi ľúbezný je. Aj ďalej sa to fláka dobrým smerom, ale prvý je prvý.
 fotka
wordsarejustdropsofrain  16. 3. 2012 21:12
Robert!
Napíš svoj komentár