Hladina všemocnosti stúpa,
všetka neha a bolesť je hlúpa.
Steny uzatvoria epicentrum strachu
kde ľudia všemocne ničia každý kúsok prachu.
Tvária sa, že milujú všetko vôkol.
Tvária sa, že im život pocity odfúkol.
Tvária sa, že ich život nekonečne tĺkol.
Necítia, že im dávno utiekol.
Ďaleko preč, naprieč nekonečna.
Kde sám život nepocíti mračná,
a obloha nie je viac oblačná.
Chyba nie je civilizačná.
Láska, pocity, šťastie a tvorba,
žijú spolu nezávisle ako štvorka.
Pretŕčajú výnimočnosťou a krásou,
každý v nich číta vlastnou básňou.
Vôbec nie je cítiť rozdiel a smútok,
ľudia nežijú podľa vlastných pohnútok.
Nový svet cítiť sebazaprením a citom.
Zvykať si na nový život s deficitom.
A hľadať šťastie inak, iným spôsobom.
Nájsť priority inak a začať pohrebom.
Pohrebom starých pocitov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
7. 4.apríla 2012 12:08
zlepšuješ sa.
Napíš svoj komentár