Kúsok citu

Zažíval som pocity,
pred tým aj potom,
pred koncom prvým,
ba aj pred druhým,
keď tvoje slová hľadali,
útechu v činoch plachých.

Hľadala si lásku,
pritom vedela si,
že všetko čo cítiš,
nezmizne, neopadne,
ako tvoje jemné šaty.
Darované v čase,
keď všetky city,
plávali v mori.
Bez nádeje,
na ochranu.
Na plnohodnotný,
život bez trápení..


Cítil som tvoj strach,
pred slovami osudnými,
nevedela si nič,
ba ani to,
ako veľmi ťa ľúbim.
Že všetko čo mám,
nie je na prídel.

Dostala si ma dole,
tam kde som začínal,
vždy a znovu po koncoch,
mesiacoch utrpenia.

Trháš zo mňa kusy,
pravidelne prázdno,
tvorí všetky ryhy,
láskou ničím bolesť,
pritom plačem,
ako empat
v osvienčime.

Na dne duše nosím,
truhlu Davyho Jonesa,
kde srdce moje ukryté,
prežíva, v mukách..
V neskutočných bolestiach.

Prázdno nie je len tak,
tvorí ho aj smútok,
bolesť a holý fakt,
že láska nie je tvoja,
právom žiadaš Boha,
o kúsok citu,
porozumenia.
No odpoveď je žiadna...

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu