Neviem prečo plačem,
keď myslím na teba.
Neviem čo mám robiť,
keď moja myseľ stráda,
tvoj pohľad nežný,
plný lásky
väčšej
ako u Rómea.

Buď moja,
na veky vekov,
kde čas
nehrá roľu
a láska má
zmysel najväčší
viac ako moc
a pyteľ peňazí.

Drobček môj,
prestaň slziť,
necíť bolesť,
ani lásku,
tam..
kde nepatrí.

Skutočnosť je iná
viac bolesti, moci
a peňazí,
láska nehrá roľu,
pri ktorej každý
človek píska,
od prekvapenia.

Patríš ku mne,
viac ako môj tieň.
Tak si priznaj,
že ťa ničí,
keď zbohom,
svojim citom,
musíš vravieť...

 Blog
Komentuj
 fotka
poem  6. 2. 2012 15:04
Ak sa smiem spýtať, kedy už budeš/te šťastný/í ?



Stále tie básne, rovnako nežné a krásne, rovnako clivé .
 fotka
abbey4real  6. 2. 2012 18:42
velmi pekné
 fotka
youngchemist  7. 2. 2012 22:45
Tvoje básne sú tak prekrásne..
Napíš svoj komentár