Potichu.
Túžiš,
Ešte tichšie.
Skús dýchať.
Nie tak splašene!
Vzduchu je zatiaľ dosť.
Upokoj sa.
Nádych...
Pozor,
Nemusí to mať ten správny dopad.
Prosím?
Nepočujem!
Zakrič.
Nevládzeš?
Tak
Sa
Utíš.
Ukľudni
Svoje telo.
Svoju myseľ.
Seba.
Nejde to,
Však?
Začínaš lapať po vzduchu.
Všetok si si vydýchala.
Uzavretá truhla ti viac neponúkne.
Vravela som.
Musíš sa utíšiť.
Potom sa nadýchneš.
No ty nepočúvaš.
Udusíš sa!
To chceš!?
Privieraš oči.
Cítim ako ti pomalšie bije srdce.
Ako ti tepna na krku pulzuje čoraz pomalšie.
Ako ešte z posledných síl otváraš ústa
A snažíš sa
Dostať do nich
Posledné molekuly kyslíka.
Vidím ako päste, ktoré si mala zaťaté,
Pomaly povoľujú v zovretí.
Ostávaš nehybná.
Haló?
Si tam?
Pozerám na teba.
Skrvavené prsty zo škriabania
Za snahou nájsť nejakú štrbinku
V tej nedobytnej truhle.
Šaty rozdriapané od zúfalstva.
Čierne stopy na lícach od sĺz
Namodralé pery.
Umrela si.
Potichu.
Lebo si nevolala o pomoc.
Snažila si sa prebiť.
No ja som bola
silnejšia než ty.
A tak si vo mne umrela.
Nech Ti je zem ľahká.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár