Ani neviem ako , ale zrazu som stála uprostred ulice. Všetci kričali a neprestajne nariekali. Ľudia sa rozutekali na všetky strany. Nastal chaos. Ale prečo? Veď dnes je krásny deň, mali by sa radovať, ale oni vyzerali taký vystrašený. Čo sa to deje? Prečo mi nikto neodpovedá na otázky? Prečo ma ignorujú? Vari ma nevidia? Odrazu som precitla. Myseľ sa mi vyčistila. Moje oči sa upreli na západ......
Na ceste stálo auto. Úplne zdemolované nákladiakom , z ktorého pomaly vystupoval šofér, na smrť vydesený. V tvári bol sinavý a kŕčovito zvieral mobil v ruke. Roztrasenými prstami sa pokúšal vytočiť číslo. V tom druhom aute stále ktosi sedel. Nehýbal sa. Keď som podišla bližšie spoznala som v tej nehybnej osobe mladú ženu. Hlavu mala opretú o volant a mŕtvymi očami sa dívala priamo na mňa. Tvár mala posiatu drobnými škrabancami , no na jej odeve bolo príliš veľa krvi. Prešla som očami po jej nehybnom tele. Z hrudníka jej trčal akýsi predmet. Oceľový plech z karosérie prešiel jej telom , predral sa sedadlom a tam zastal. Bola mŕtva......
Opäť som zrak upriamila na jej tvár. Prišla mi povedomá. Zamyslená som si ani nevšimla, ako ju obozretne vystrihujú hasiči z auta. Keď jej uvoľnili bezpečnostný pás, ktorý mala stále zapnutý, opatrne jej začali vyberať chladnú oceľ z tela. No ja som len neveriacky sledovala jej oblečenie. Mala na sebe to isté čo ja. Ruka jej voľne padla na sedadlo. Všimla som si na predlaktí tetovanie. Moje tetovanie.....
Veď to nedáva zmysel. To nemôžem byť ja, veď predsa stojím priamo tu a som živá. Nie, to musí byť len náhoda. "Sára Reedová, " prehovoril záchranár, stále upierajúc pohľad na doklady, "Meno obete je Sára Reedová." Všetky kúsky skladačky zapadli do seba. Ja som predsa Sára Reedová a som.....mŕtva.
Čas sa zastavil. Prestal existovať. Blúdila som v tme. Tá sa premenila v strieborný popol v okamihu ako som prekročila hranicu. Nekonečný priestor zahubil moje obavy. Po dlhej dobe som pocítila slobodu. Hranica temna zmizla a ja som sa ocitla za strieborným sklom.......
Vymyslený príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
1
cortes
28. 5.mája 2009 18:42
veľmi pekné, i kde ten opisy tej ženy bol brutálny lebo mi zimomriavky behajú po chrbte...
3
pekná scifi, presne ako úryvok z filmu pripomína mi to jednu poviedku.....
skrz tento článok som sa snažil zamyslieť nad tým, čo keby som sa mal pozerať na vlastnú mrtvolu - no, nedá sa
skrz tento článok som sa snažil zamyslieť nad tým, čo keby som sa mal pozerať na vlastnú mrtvolu - no, nedá sa
Napíš svoj komentár