O chvíľu to bude rok, čo som prvýkrát roztrasená stála pred dverami vysokoškolského profesora , ktorý ma mal doučovať a prvýkrát videla toho, čo mi je dnes druhým otcom.
Pol roka som sa nevyspala a pol roka nerobila nič iné, iba videla tých 3000 otázok, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Mali sme talianske manželstvo. Raz som na ne kričala, raz sa k nim utiekala.
A podarilo sa. Stala som sa študentkou medicíny. Vlastne áno, pol rok nie je obsiahnutý ničím iným, len školou.
Potom som začala opať žiť, pripútala sa k tomu , ktorého som zvláštnym spôsobom ľúbila, i keď som ho vídala len v pološere.
Ah a potom žila partylife a nemala žiadne povinnosti a zranila neuveriteľne veľa ľudí tm, aká veľmi ľahostajná voči ich pocitom som bola. nezastaviteľná, nepoučiteľná, chladná, zlá a to všetko.
Potom prišiel september, partyútlm, začiatok školy a veeeľa veľa sĺz, že to určite nezvládnem. Slzy mi však mal kto utierať. Už nemá
nech sa 2014 ani náznakom nepodobá na záver jeho predchodcu.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
sugy1
31. 12.decembra 2013 22:22
bude lepsi, urcite
Napíš svoj komentár