posledné "zbohom" a "nezabudni!.
Deväť rokov po očku sme na seba kukali,
deväť dlhých rokov sme sa iba hádali,
prišli pekné chvíle,
keď niektorí neboli,
teraz sú vzdialené na milé,
iba spomienky nám zostali.
O tom, čo bolo na začiatku,
o tom, kto mal učky na drátku,
O tom, čoho bolo veľa a čoho málo,
kto pri kom sedel, a koho to vzalo.
O tom, ako prvé lásky slová boli v piatej triede,
o tom, že smiali sa z nich, zostali bledé.
Deväť rokov po sebe túžili,
raz milovali, raz nenávideli.
Deväť rokov sadali za lavice,
deväť rokov sa do nás vryli učkine palice,
deväť rokov, zážitok z každého výletu,
i keď niekto chýbal, v duchu bol s nami tu.
Deväť rokov sa stále niekto vyhýbal,
deväť rokov, v ten posledný sa prebral,
deväť rokov, stačil však ten posledný, ten jediný,
každý už zistil tie svoje prečiny.
Deväť rokov, v posledný sa udobrovať začalo,
za deväť rokov všeličo sa udialo,
Deväť rokov trval tento krásny čas,
deväť rokov... Od šiestich, až do teraz...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
14. 9.sept. 2012 22:33
par peknych rymov, ale celkovo to dost uslo. len ma zaujalo ze "deväť rokov sa do nás vryli učkine palice" - to vas akoze bili?
Napíš svoj komentár