Na konci kazdeho predchadzajuceho roka som vzdy mala pocit, ze tak nejak ukoncujem kapitolu. 2020 koncim s tym, ze vsetko je uplne maximalne otvorene.
Komentuj
4 komenty
2
Dokoncujem skolu, ktora ma vlastne vobec nezaujima, tak nejak pocitam s miestom v praci, kde si dalsich 5 rokov vlastne dost neviem predstavit, vraciam sa k nevztahu ktory som v Prahe pred mesiacom nechala s tym, ze za mesiac sa asi uvidime a...uvidime, pripravujem sa na sutaz, ktoru na 90% zase posunu, zivot kazdym dnom viac a viac straca zmysel. Obcas ma to bavi, obcas ma to priserne desi a depta. Idk. Uvidme.
4
Update tohto statusu: Sutaz mi posunuli, nevztah skoncil, nasla som motivaciu dorobit skolu a v praci vlastne chcem zostat minimalne kvoli ludom ktorych mam rada.
Tak. Rok 2020 uzavrety. Nemam z toho radost ale aspon mam closure.
Tak. Rok 2020 uzavrety. Nemam z toho radost ale aspon mam closure.
Napíš svoj komentár
Co budem robit?
Co v zivote chcem?
Na com mi zalezi?
Na kom mi zalezi?
Co chcem od zivota?!
Od zaciatku 2019 sa mi sice rozosrala komplet cela struktura a stabilita, ktoru som v zivote a vo svojej hlave mala, ale teraz som asi uplne najviac "neukotvena" ako som kedy bola. Kazdy den je neplanovany, kazdy den je dobrodruzstvo. Co bude za tyzden? Netusim.
Na jednu stranu mi vadi, ze za 2020 neurobim ziadnu pomyselnu bodku, na druhu som velmi zvedava, co ma pre mna prichystane 2021.