Sme úbožiaci v práci
patriaci snom
čo ľúbia hľadieť von oknom.


Milióny malých bohov čo hrou
ničia krásne veci a
potom plačú otcom na pleci.


Krehké stvorenia co snia
o lepšom ráne,
o bozku čo neklame.


Hrdinovia tisíc noviel a tiel
čo spia pod perinou.
Pod strachom z duchou.


Neplnoletí sme stále ale
kým sa nádej nevznieti....
.......vráťte ihriskám deti.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár