nezvestné rodiny , ukradnuté hodiny ...
opäť raz nám kradnú čas ,
nás .
Čítam ich už nejaké tie roky .
Pamätám si všetky kroky a pokroky.
Moje telo nedokáže byť rozbité.
Perpetuum mobile .
A či mi len zle trávy ?
Trochu sa mi trúsi z hlavy - som starý .
Zato môžu moje stavy .
Moje skraty.
tvár plná kráterov .
Krátery plné snov , mojou smrteľnou slasťou.
Učím sa lekcie od diabla ...
do hrdla mi siaha.
Zrkadlové oči lásky voodoo .
Či moje ruky tvojim patriť budú ?
V týchto bránach a ďalej nie ...
Na teba večné čakanie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár