Vezmi si ma prosim k sebe
splynut s tebou
v prach telo moje do tvojich zil sa vpije
a mna primkni si k srdcu tvojho zivota
nech demon dosah na mna uz nema
a rudych vojaku z sebe chci dat zbohem
a mnozstvi pijaku zakroutit chvostem
chci spat chci znovu spat v tvem naruci
chci bdit v spanku a uzit si co me nauci
kdyz kref jeho proteka mi prsty
a pak i ma tece z ust
rudy vojaci co neznaji zlitovani
voni to vi... jen oni...
nik jiny nezna horkou pravdu
ze co prosila sem zachvili dostanu
do vienka tvoj zivot a sol do rany
nech sa nehoji tak ako vnutro je skazene
tak ako som tvoje kosti zbierala v agonii zajtrajsku
tak ako mozno spomenut si chcem-nech sa nebojim
len naivita drzi ma v tom ze zivot mam
nedavaj mi nadej ked chces ma tam kde tys
ze bolelo to a dnes je to pravu tvar ukazalo
ze mal si rad, miloval a tys mi ukazal ze znova zas raz
je to klam co moje oci nevidia
nebyt teba ? nebyt mna ! tvoje cierne oci nehniju v ciernej zemi
a cierna hriva straky co nehladala pozlatko nelezi mi pod nohami
ze sa mi nedivas za chrbtom, ze nie si ten demon ktory ma nuti jest
matkine meso ako zviera smejes sa
neverim ze si on ja chcem vediet ze si len Nebesies...
ktori sa mi nachvilu stratil...
Denník
Komentuj
10 komentov k blogu
1
johnysheek
10. 6.júna 2014 02:54
2
"Ma mere" je po Francúsky "moja matka". Kto je autorom tejto ehm rýmmi prehnanej básne?? :letim:
6
Nooo. Možno preto, že sa Ti to páči a chceš aby sa tým aj ostatný potešili (som si myslel)
Napíš svoj komentár