Nechápem niektorých ľudí, že sa tvária akoby človeka nevideli, nepoznali. Prvý som sa zdravil bývalému spolužiakovi že som ho vôbec vzbadal, ale on sa stále tváril akoby ma nevidel. Tak som to nechal tak, keď nezdraví, nešiel rozvíjať nejakú ďalšiu konv.
Komentuj
14 komentov
1
samsebou30
28. 11.novembra 2024 20:11
Ale tak 5 rokov sme boli spolužiaci a je to maximálne divné aspoň nepozdraviť, nech už vzťahy boli akokoľvek dobré alebo už horšie. K nikomu z nich som nebol tak nevrlý.
3
@miro777 @2 podľa mňa ma napadala otázka, že mi závidel, že som to dotiahol tak ďaleko a som jeden z mála od nás, čo robí to čo aj vyštudoval a zaujíma sa o to. Ale tak to sú len moje hypotézy…
4
Tiež som typ človeka čo nad týmto príliš premýšla. Na druhej strane, možno bol bez nálady. Tiež občas nemám chut zdraviť niekoho koho som roky nevidel pretože viem že sa bude pýtať všetko možné. Nemám chuť tváriť sa milo a predstierať že ho rád vidím. Výnimočne sa stane že sa niekomu radšej vyhnem. A myslím že je to v pohode
5
Ale ak už by som niekoho počul že ma zdraví tak určite odpoviem.
6
Ja som mala prvý rok v Prahe úplne otrasnu spolubývajúcu, ktorá sa mi nikdy neodzdravila, keď som ja alebo ona prichádzala/odchádzala. Mala som už X spolubývajúcich, ale takúto ignoráciu som v živote ešte nezažila. Mladá namyslená nevychovana študentka práva.
7
To právo zdôrazňujem, lebo celkovo s právnikmi nemám dobré skúsenosti. Česť výnimkám.
8
Naopak som mala 3 roky úplne úžasnú spolubydlu (biofyzicku) a s ňou sme si aj priali vždy pekný deň, zaujímali sme sa ako sa má tá druhá, proste stali sa z nás úžasné priatelky Kiež by takých ľudí bolo viac.
9
@abstraktdepres @4 no asi je typ človeka, ktorý sa s nejakým kvázi s nižšie vzdelaným človekom nerozpráva. Sú takí ľudia a zrovna preto to hovorím, lebo ako jediný ostal študovať, má o titul naviac, a si myslí, že je tým "na koni". Asi. Proste dnes už v čase rozdielov, si už nemôžme byť nečím istý, aké má ten druhý pohnútky. Potom podobný príklad sa tak dá povedať o majetnom človekovi vs. chudobný. Má v garáži drahé autá, drahé vily poskupované, tak niektorí sa ani neprihovoria takto priemerne zarábajúcemu človekovi, nepozdravia ho, lebo asi sa mu zníži ego? Ktovie.
Ale ja som nikdy nerozlišoval človeka o titul s vyšším vzdelaním, bez titulu, s nižším vzdelaním, bohatého - chudobného, vyššieho - nižšieho človeka, tučného - chudého človeka.
Ale ja som nikdy nerozlišoval človeka o titul s vyšším vzdelaním, bez titulu, s nižším vzdelaním, bohatého - chudobného, vyššieho - nižšieho človeka, tučného - chudého človeka.
10
@samsebou30 @9 mam taky pocit, ze som tu videl idte diskusie, kde si sa celkom okato ohanal svojim titulom. Opravte ma niekto, ak sa mylim.
11
Myslím že si uplne vedla so svojou teoriou. Ja takúto skúsenosť v živote nemám a ani nepoznám nikoho kto by mal a nemyslím si že ľudia uvažujú takto...
Mám staršieho kamaráta alebo teda známeho s ktorým sme v kontakte. Bol to milionár a presne má aj vilu a mal aj pekné autá. Jednáme spolu tak otvorene že by si neveril. Vedel by som ti menovať takýchto príkladov hromadu. Dosť ľudí ku mne chodí na návštevy kvôli veciam ktorým sa venujem. Majitel luxusného chatového komplexu ma vždy velmi milo zdravi. Ja si neviem nikdy zapamätať jeho tvár Vždy je pre mna cudzí a teda ho prehliadam Bol pri mne kameraman s úspechom v zahraničí... Mohol by som dlho menovať. Niesom v kontakte s velmi obvyklými ľudmi (asi) ale jednáme absolutne otvorene bez nejakej pózy. Ono je to hlavne o inteligencií (asi).
Ten človek môže mať z niečoho stres, starosti, byť zamyslený, v depresií.
Keď jazdím v lete so športovým autom tak po mne dosť ľudí zazeralo. Teda v premávke som uplne prestal pozerať po ľudoch... Dalšia vec je že pozerám kvôli kolesám aj po jamách. Pretože nechcem rozsekať koleso. Tretia vec že je nízke a celkovo na ľudí dobre nevidím
Takže možno sa mýliš.
Mám staršieho kamaráta alebo teda známeho s ktorým sme v kontakte. Bol to milionár a presne má aj vilu a mal aj pekné autá. Jednáme spolu tak otvorene že by si neveril. Vedel by som ti menovať takýchto príkladov hromadu. Dosť ľudí ku mne chodí na návštevy kvôli veciam ktorým sa venujem. Majitel luxusného chatového komplexu ma vždy velmi milo zdravi. Ja si neviem nikdy zapamätať jeho tvár Vždy je pre mna cudzí a teda ho prehliadam Bol pri mne kameraman s úspechom v zahraničí... Mohol by som dlho menovať. Niesom v kontakte s velmi obvyklými ľudmi (asi) ale jednáme absolutne otvorene bez nejakej pózy. Ono je to hlavne o inteligencií (asi).
Ten človek môže mať z niečoho stres, starosti, byť zamyslený, v depresií.
Keď jazdím v lete so športovým autom tak po mne dosť ľudí zazeralo. Teda v premávke som uplne prestal pozerať po ľudoch... Dalšia vec je že pozerám kvôli kolesám aj po jamách. Pretože nechcem rozsekať koleso. Tretia vec že je nízke a celkovo na ľudí dobre nevidím
Takže možno sa mýliš.
12
@9 Neplatí to na každého…
Mam veľa kamarátov, kamarátiek. S niektorými sa pozname dlho, ešte zo základky. Neostali sme len pri zdravení, keď je možnosť skocime na kávu a pod. Väčšinou sú to sekretárky, účtovnícky, učiteľky a medzi nimi jeden pravnik a jedna právnička. Tá vždy chce za vsetko platiť. Tak sme sa dohodli, že raz ja a raz ona. Ale kamarátim sa aj s vynikajúcou cukrarkou a zlatou pracovitou upratovackou.
Moji súrodenci sú manažéri/podnikatelia, otec učiteľ a mama krajčírka, ja tlmočnícka/prekladateľka a asistentka šéfa v jednej org. (kde sa pomáha ľuďom)
Moja práca ma naučila vacsej pokore. Koľkokrát som pracovala s ľudmi, ktorí napr. nevedeli dobre písať, čítať a niektorí správne vyjadrovať. Musela som im pomahat prakticky, alebo pomôcť pochopiť najma, kde spočíva ich problem. Bolo to frustrujúce, keď mi niekto povedal, nerozumiem tomu a onemu slovu. Ach, jaj. Ale keď sa niekto niečo naucil, alebo posunul v živote, bola som šťastná.
Netreba mat predsudky, alebo robiť unáhlene závery, keďže nevieme, čo sa s tým človekom momentálne deje.
Ľudia, nezávisí od vzdelania či majetnosti, majú tak veľa problémov a skrývajú ich za maskou falošného usmevu, agresie, ale aj ignorácie. (Pravdepodobne tvoj prípad)
Uvedomila som si to, keď mi pridelili ženu, ktorú predali cudzincom ako biele mäso. Na prvý pohľad vesela baba, ale keď otvorila ústa…Ina žena - v minulosti väznená, ďalšia - muž vo väzení a synovia fetaci. A toho by som vedela písat. Lenže na birz nechodím preto, aby som písala detaily o svojej práci. (Stalo sa to prvýkrát teraz)
Birz je najlepší na to, aby sme nechali realitu realitou a odreagovali sa niekedy infantilnými statusmi a komentármi
Mam veľa kamarátov, kamarátiek. S niektorými sa pozname dlho, ešte zo základky. Neostali sme len pri zdravení, keď je možnosť skocime na kávu a pod. Väčšinou sú to sekretárky, účtovnícky, učiteľky a medzi nimi jeden pravnik a jedna právnička. Tá vždy chce za vsetko platiť. Tak sme sa dohodli, že raz ja a raz ona. Ale kamarátim sa aj s vynikajúcou cukrarkou a zlatou pracovitou upratovackou.
Moji súrodenci sú manažéri/podnikatelia, otec učiteľ a mama krajčírka, ja tlmočnícka/prekladateľka a asistentka šéfa v jednej org. (kde sa pomáha ľuďom)
Moja práca ma naučila vacsej pokore. Koľkokrát som pracovala s ľudmi, ktorí napr. nevedeli dobre písať, čítať a niektorí správne vyjadrovať. Musela som im pomahat prakticky, alebo pomôcť pochopiť najma, kde spočíva ich problem. Bolo to frustrujúce, keď mi niekto povedal, nerozumiem tomu a onemu slovu. Ach, jaj. Ale keď sa niekto niečo naucil, alebo posunul v živote, bola som šťastná.
Netreba mat predsudky, alebo robiť unáhlene závery, keďže nevieme, čo sa s tým človekom momentálne deje.
Ľudia, nezávisí od vzdelania či majetnosti, majú tak veľa problémov a skrývajú ich za maskou falošného usmevu, agresie, ale aj ignorácie. (Pravdepodobne tvoj prípad)
Uvedomila som si to, keď mi pridelili ženu, ktorú predali cudzincom ako biele mäso. Na prvý pohľad vesela baba, ale keď otvorila ústa…Ina žena - v minulosti väznená, ďalšia - muž vo väzení a synovia fetaci. A toho by som vedela písat. Lenže na birz nechodím preto, aby som písala detaily o svojej práci. (Stalo sa to prvýkrát teraz)
Birz je najlepší na to, aby sme nechali realitu realitou a odreagovali sa niekedy infantilnými statusmi a komentármi
13
To je ale dlhy komentár Kto dočítal do konca, vyhráva cenu zlatého bludišťáka
Napíš svoj komentár