Predpokladám, že nasledujúce slová len ťažko pochopí ten, kto je obklopený ľudmi, či už známymi, priatelmi, spolužiakmi, kolegami v práci. Toto pochopí hlavne ten, kto zažíva samotu často a intentízvne.

Prežívam samotu. Kamarátka ti na to povie tú najprázdnejšiu vec akú len môže povedať - aj samota je potrebná, aj samota je človeku prospešná. Toto však môže povedať len ten, kto zažil samotu veľmi málo, kto je obklopený ľudmi a VYHĽADÁVA JU.

Existuje človek na svete, ktorý od detstva pociťoval že je akýsi iný ako vačina, niekto kto mu málo rozumie, lebo sa inak hrá, lebo sa nesmeje na tom všetkom čo ostatné deti. Cítil sa iný, lebo v desiatich rokov čítal knihy o vesmíri, zatiaľ čo ostatní hrali futbal. Bol úplným okrajom v triede, nevšímali si ho spolužiaci. Podobne to bolo na strednej.

Mal sa zmeniť. A veď áno. Menil sa! Prispôsoboval sa. Začal športovať, začal sa proste baviť. Len on a jeho charakter bol od mlada vybudovaný na ideách. Áno, idey, to slovo ktoré je pre mnohých cudzie. Byť idealista je ťažké. To je tá dilema odstránenia samoty. Byť až tak veľmi iný, že sa zriekne svojich ideálov?

Ostáva idealistom, lebo pravý idealista ním je do smrti. Ostáva sám, lebo nemôže urobiť zásadné zmeny, ktoré by ho urobili niekym iným. Je sám. Nechce byť falošný.

To je samota.. keď dospeje a spozná niekoľko ľudí, čo výsledok jeho snáh. Ale má aj tak samotu v sebe. Ide ráno do práce, mesto plné ľudí, mnohí sa smejú, držia za ruky. Jedna skpina priateľov stretne druhú. Áno, závidí im, lebo on to neprežíva. Nesmeje sa v tom skurvenom meste. Chodí stále po tých istých uliciach, chodí a chodí a je sám. Nevie sa odraziť.

Len on nie je záfalý. Je predsa idealista a verí vo svoje sny. Chodí za diskotéky, chodí do klubov, do podnikov, chodí do parkov a prihovára sa ľudom. Hladá priateľov, hladá lásku. A predsa bezvýsledne. Nie, žiadna fikcia, realita.

On však nie je tupec, idiot, hlupák, ožran, egoista.

On je len jedno, je idealista, sníva a robí pre to niečo. Je idealista snáď aj za hrob, lebo idealizmus je jeho jediný smer, ktorému verí. Mať predstavu a ísť za ňou. Len tento svet je iný, je pragmatický aj s ľuďmi.

 Blog
Komentuj
 fotka
tomas  2. 2. 2013 18:00
veľmi pekný článok
 fotka
billiejean  2. 2. 2013 19:30
Ja len... myslím, že je rozdiel medzi samotou (ktorá býva prospešná) a osamelosťou (o ktorej tu podľa mňa píšeš).
 fotka
skippik  2. 2. 2013 23:42
Mať predstavu a ísť za ňou. Len tento svet je iný, je pragmatický aj s ľuďmi.



 fotka
riaaa  3. 2. 2013 12:23
ten pocit mi je známy ...
 fotka
acvd43xa7w  3. 2. 2013 15:41
ano, kazdy sa snazime byt vynimocny.
 fotka
antifunebracka  24. 6. 2013 17:56
a ako sa prejavuje ten tvoj idealizmus?
 fotka
limetkajaja  20. 7. 2013 03:28
mne je to známe tiež.
Napíš svoj komentár