Tak včera som mal zaujímavý deň. Bral som do Zvolena v dodávke tovar a prídem do areálu, ktorý je oplotený a 2 rozzúrene vlčiaky za plotom štekajú. Je tam vrátnica tak zatrúbim. 

 Nič žiadna reakcia. Tak váham či je to správny areál. Preveziem sa kúsok autom a ďalej už nič nebolo. Volám známemu že kde to je ovšemani on si na 100% nebol istý .Tak idem obehať trošku okolie a po polhodinke sa vrátim k tomu areálu a stojím tam. 2x zatrúbim a čakám.Po 10 minútach výjde rozospatý vrátnik z ktorého páchla slivovica a povedal som mu prečo som tu. On taký: "Otvorím Vám" Ja: " Ale tých psov zatvorte...tak ich dáva na reťaze.Už vtedy som nemal dobrý pocit.
Pozval som ho do auta nech mi ukáže kde to je v areáli a odprevadil ma. Cestou mu rozpráva o túch psoch aké sú agresívne takže nebolo mi všetko jedno.Dal mi kľúč od skladu a že ide na vrátnicu potom keď pôjde späť mu ho mám vrátiť.
Pokojne si idem otvoriť sklad a v duchu sa proste pripravujem na všetko. Počas života sa riadim pravidlom vždy byť radšej pripravený ako prekvapený takže v každej situácií mám vyhodnotené automaticky všetky možné situácie. Vytiahol som si díku a dal do bundy keby náhodo človek nikdy nevie. 
Otvoril som sklad a hovorim si radšej tam idem autom a zatvorím sa lebo ak ten dilino zabudne na mňa a pustí tých psov tak ma dotrhajú. Zatvoril som a pokojne som vyložil tovar. 
Boli 2 hodiny preč a hovorím si: Konečne domov... Otvorím sklad a idem zatvoriť zadnú časť auta. V tom to prišlo. Štrngot niečo ho v predu pri aute. Uvedomil som si, že je to na 99% pes. Pozrel som popod auto a tam naozaj stál. Chytil som nôž, odhodil obal a pes sa rozbehol po mne zúrivo štekajúc.Stál meter odomňa a ja som mal jednu ruku nastavenú tak ak by chcel hrýzť tak mu ju dám do úst a v druhej ruke nôž lebo ak by sa zahryzol nemal by som na výber svoje zdravie a život nebudem riskovať. Zahučal som na neho a dupol. Vzdialil sa o pol metra potom znovu bližšie ako by chcel hrýzť aj išiel po nohách. V zlomku sekundy som si premyslel všetky alternatívy ( ušiel sám? Nie je tu aj druhý pes? Mám zaútociť? Skúsiť újsť?,...) Vybral som si možnosť tú, ktorá bola pre mňa aj psa najlepšia. Vyskočil som na stôl a paletu krabíc. Pes nevedel vyskočit na stôl a skákal na krabice a hrýzol do krabíc. Zúril a v intervaloch sa prešiel dokola. Prekvapil som sa, že som mal stále chladnú hlavu a úplne v kľude bol Rozmýšľam čo teraz tak volám známemu že ten magor buď zabudol na mňa alebo mu ušli proste nech zavolá vedúcej areálu a ja volám políciu lebo nemám čas tam šaškovať so zúrivým psom a bolo dosť hodín...Policajt na linke ma moc nepočul lebo ten pes neustále štekal a v sklade sa to ozývalo. Ale nakoniec na 4x som mu vysvetlil kde som a že vyšlú hliadku. Čakal som v pohode s tým, že psa mi bolo ľúto lebo ak je sprostý majiteľ tak nezaslúži si ten pes aby som mu niečo spravil i keď som bol pripravený ak náhodou.Do 5 minút došiel vyplašený vrátnik, že mu ušiel pes či som v pohode. No nie len tak z p*ci som na kartónoch lebo o pol tretej ráno nemám čo robiť. Psa si zobral a ja som zavrel sklad a šiel na vrátnicu s tým, že musím počkať hliadku ktorá prišla. Vysvetlili sme si všetko a že je všetko v poho. Lenže ja dobrák sa neviem hnevať na ľudí. Ale to je kravina, ten chlap bol totálne nezodpovedný a ak by tam bol napr. niekto iný mohlo to dopadnúť oveľa horšie. 
 V podstate tam šlo o život našťastie si viem skoro vždy udržať chladnú hlavu ale čo ak by tam šiel ten známy namiesto ktorého som tam šiel ja? On má strach zo psov. Čo ak by sa nezavrel a ten pes by po ňom skočil odzadu? Čo ak by ušli oba psi? Mohli by ho aj zabiť...
Som rád že to dopadlo v pohode ovšem ten chlap tam už asi pracovať nebude... 
Toť vše z môjho včerajšieho zážitku
Na záver otázka: Ako by ste asi reagovali v podobnej situácií? zachovali by ste si chladnú hlavu? Bola moja reakcia správna?

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
hellium  18. 10. 2015 15:09
uf, podľa mňa si nič rozumnejšie urobiť nemohol, ešteže sa ti nič nestalo
 fotka
melancholik  18. 10. 2015 15:12
bola správna a neviem ako by som zareagoval ja ... ja by som sa skúsil čo najskôr dostať do auta lenže asi to nešlo chápem ... ale hej je dobré že si sa ukryl a nedošlo ku konfliktu ...

ale áno, bolo dobré že si rátal s tými psami lebo je lepšie byť pripravený

veru na šťastie sa nič nestalo
 fotka
dumbledore  18. 10. 2015 15:19
Keby si toho psa aj zastrelil, nebol by si trestne zodpovedný...
Ja by som tam bez človeka, ktorý tam pracuje nešiel. Čiže nejako by sa mi to ani nestalo....
 fotka
rocafella  18. 10. 2015 15:36
 fotka
weirdsoul  18. 10. 2015 16:28
U nás v parku sú za takým plotom rotvajler a vlčiak, vždy sa na nich každý sťažoval, boli dosť útoční a v jednom kuse štekali. Raz raz som tam bola s mojím psom čo je oproti nim krpec, proste malý jazvečík. Odrazu len počujem štekot pozerám vlčiak voľakade preliezol a uteká po mne. Akože vôbec neviem ako mi to mohlo napadnúť ale zobrala som môjho psa na ruky a zúrivo som sa rozbehla oproti tomu vlčiakovi. Doteraz nechápem kde som na to zobrala odvahu, adrenalín asi robil svoje Keď sme boli už len pár metrov od seba tak vlčiak sa zastavil a potom začal cúvať a nakoniec zdrhol naspäť za plot. Keď si na to spätne spomeniem cítim sa ako hrdina Ale mala som šťastie, niekoľko týždňov po tom tam roztrhali nejaké vzácne plemeno a myslím že majiteľ ich musel dať odstreliť aj tak mi je ich ľúto
 fotka
sypomka  18. 10. 2015 16:38
Mne sa raz stalo ze isla som so svojim shi-tzakom na prechadzku a zbadala som oproti mne vlciaka co sa odtrhol z retaze ( kus retaze mal na obojku) toho svojho som zobrala na ruky podobne ako @Weirdsoul a ten pes mi skocil do rukava vetrovky faakt normalne skocil ale kedze mam este jedneho psa ktory bol vtedy pri mne tak do toho vlciaka skocil a ten nasledne usiel cize sa nestalo nic ani mne, ani mojmu psovi
 fotka
heineken  18. 10. 2015 20:48
raz ma zacal nahanat pes, alebo skor prenasledovat. Nevyzeral moc agresivne alebo bol to velky velky bernardin. Ja som utekal a stale som sa obzeral ci ide za mnou a on stale isiel. Stale bol medzinami tak 15 metrov odstup, keby chcel si myslim ,ze ma dobehne. Zrejme chcel ist proste len za mnou , ale nechcel som aby sa ku mne priblizil tak som stale bezal a asi po 10 minutach to vzdal, co som si naozaj vydychol, lebo uz sa mi nechcelo bezat dalej
 fotka
antifunebracka  14. 2. 2017 17:03
Ja sa tiež psov trochu bojím, obdivujem ťa. Reagoval si lepšie než by väčšine čo len napadlo.
Napíš svoj komentár