26/12/13 5:13

Smejem sa sám nad sebou.

Je zaujímavé pozorovať sa.

Keď si skalopevne presvedčený o tom, že ti nikto nedokáže ublížiť, pretože si nikoho nepripúšťaš k telu a naraz to príde. Tá rana. Keď ti tá najbližšia osoba, ktorú celý život považuješ za svoj vzor, za ktorého by si dal život, povie do očí tak tvrdé slová....

Fúúú....ani som si nemyslel, že ma niečo dokáže tak zaskočiť... zraniť...
Na pár minút som totálne precitol. Slzy sa mi tlačili do očí.

A potom precitneš hnevom a začneš rozmýšlať. Pohltia ťa nostalgické spomienky ktoré ťa neskutočné rozbijú....

 Pseudoblog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu