Umenie lásky, alebo čo robiť aby vzťah nespôsobil mozgovú príhodu

Prvé písmená, prvé začutie hlasu, prvé stretnutie, prvý bozk, prvé rozprávania, prvé dotyky...

Prvé ráno kedy sa zobudíte a vedľa vás je takmer cudzí človek a jediné čo s ním máte zatiaľ spoločné je noc, ale on aj napriek tomu zostane a leží vedľa vás, so slovami raz to musí skončiť vieš o tom?

Prvé vyznania typu "oné toto ťa" keď ešte neviete vyjadriť svoje emócie, lenže viete že niečo cítite.

Prvé L...v smske.

Prvé asi sa do teba zaľubujem a prvé ľúbim ťa.

Prvé..chcem byť s tebou.

A ráno sa zobudíte a ten vtedy ešte takmer cudzí človek leží vedľa vás, usmieva sa na vás a vy cítite to skutočné šťastie, že máte vedľa seba niekoho kto vás má rád.

Netuším kedy sa to vlastne všetko stalo a nechápem ako mohol ktokoľvek dopustiť že sa to stalo tak rýchlo a viem že to bol obrovský risk, keď som na tú otázku odpovedala bez váhania-po ničom inom netúžim-.

A tak je to tak. Po tomto všetkom čo sa stalo tak rýchlo, že som si nestihla uvedomiť či sa to vlastne deje a či je to realita sa spustil kolotoč obrovských, náročných, úžasných, magických, krásnych, šťastných aj nešťastných, rozporuplných vecí.

Nastali bleskové udalosti. Ako neplánované a náhodné zoznámenie s rodinou, kamarátmi, riešenie paranojí z bývalých, paranojí z iných žien, rozoberanie vyhovujúcich a nevyhovujúcich vlastností nás oboch. Samozrejme prvé.

Iné názory, iný vek, iné rodiny, iné zvyky, iné zázemie, iné priority, iné sny.

Poviem vám skĺbiť niečo tak nepoznané a rozličné je poriadne ťažké. Ale jednu vec máme spoločnú. A to chuť pracovať, budovať či ľúbiť. Chceme robiť jeden druhého šťastným a to nás skutočne robí šťastnými. Vieme sa rozprávať, veľa a stále a o všetkom.

Už vieme že ráno nemáme svieži dych. Že ženské nohy nie sú hladké vždy a automaticky, že mladší brat nemusí byť len rozkošný , ale aj otravný, že niekedy si vlasy nestihnete umyť a že doma vám je lepšie v roztrhaných teplákoch a vo veľkom tričku od kečupu.

Viem že nemá rád pečienku a zemiaky. Radšej spí na vankúši s perím. Miluje lososovú bagetu, zapečenú a bez kapusty. Viem že wifonku mu mám kúpiť kačaciu. Do čaju si dáva 4 lyžičky cukru(!), paplón si otáča gombíkami k nohám, má rád daffyho, myslí si že keď miesto r dá ř hovorí česky, denne potrebuje aspoň hodinu fify, seminárku píše zásadne noc pred odovzdaním a na zátylku má citlivé miesto.


A tak sa spoznávame a ľúbime. Vieme sa zo seba tešiť. Nadávame si do debilov a do kráv, smejeme sa ...a chýbame si....

...Minútu po jeho odchode mi už strašne chýba!!!

A teraz leží vedľa mňa človek, pri ktorom mám pocit že ho poznám odjakživa, jediné čo s ním mám spoločné je celý môj život,ale on aj napriek tomu zostane a leží vedľa mňa, so slovami nikdy to nesmie skončiť vieš o tom?

 Blog

33 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu