Neviem vám povedať kedy sa to stáva, čo za to môže, ako také mať ani prečo vzniká. Viem len, že ich milujem. Viem, že vďaka nim mám najkrajšie dni.
Možno, je to vplyvom včerajších večerov. Takých tých prekvapivých- plných sushi, zázvorového tonicu, vína a ukradnutých sŕdc...(z kvetináča na námestí, vieš).
Zobudím sa o deviatej, aj keby som mohla spať do druhej a nasrať tým kopu ľudí. Ale dnes nie. To upišťané dievča, na ktoré väčšinou náladu nemám ma volá na kávu. Dnes áno.
Vykročím do rána, do mesta. Už aj voda vo fontáne pred našim domom, ktorá je väčšinou zelená, je modrá. Šuchtám sa ulicou len s vlasmi v cope, nenamaľovaná, v žabkách a cítim sa krajšie, sviežejšie ako inokedy.
V meste je najkrajšie. Zámerne vyberám najmilšie, najstaršie uličky. Z prava voní zmrzlina, zľava "pukance" od starého pána, ktorý tam stojí vždy, z predu cítiť kávu.
Zvuky doliehajú intenzívnejšie ako inokedy. Klopot dámskych lodičiek, utekajúci muži, hrkot starých bicyklov, uponáhľané telefonáty, smejúce sa deti...
...
Sedím v letnej kuchyni. Obklady sú z kvetov, v rúre je bublanina a na staručkom sporáku polievka. Aróma mletej kávy je všade.
Keď sa vraciam späť, rozozvučia sa zvony všetkých 13 kostolov, ktoré pripomínajú, že je obed. Vtedy sa v meste život spomalí. Z terás počuť cinkot príborov a hlasité rozhovory.
Dnes sa môžem už len tešiť, dnes môžem dokázať čokoľvek.
Jednoducho milujem tieto rána.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
purenarcissism
8. 8.augusta 2012 13:50
krásne, precítené, och ostala som bez slov, plná dojmov
3
celé je to krásne milé
ale najviac sa mi na tom páčia včerajšie večery.
ale najviac sa mi na tom páčia včerajšie večery.
Napíš svoj komentár