Hra s ohňom

hrom a blesk dostal som
ako trest od boha
bo som sa dotkol
pravého aniela

že som vábil nebeskú krásu
sem na zem zo zhora
vzali mi časť duše
a večeru zo stola

že hral som sa s ohňom
jazvu mi dal
spálil mi vnútro
aby som pamätal

že nesmiem brať ruku
ak hladí ma prst
že nesmiem sa pribížiť
slnku do úst

slnko je hrejívé
no je až tam
niekde v diaľke
nesmiem za ním sám

ak idem s niekým
slnko nás ohreje
rozpáli do ruda
a potom spečie

spáli to krásne
spáli ten vzťah
nechá ju zmiznúť
v čiernych dverách

to nesmiem riskovať
kričím nie
nehrám sa s ohňom viac
nech to pominie

nech pominie bolesť
a vezme si aj žial
nech splní sa to
čo som jej prial

no ostane jazva
od páľavy slnka
na srdci presne tam
kde nie je vidno z vonka

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu