sám ako prst
necítim sa dospelý
pri mne nie je ani chrúst
prizerám sa stropu izby
ako farbu mení podľa tieňa
svetlušky vo mne pletú mi zmysli
a tak nerozonám čierňavu od plameňa
neviem však prečo
a čo sa to vlastne deje
len myšlienka na mesiačk
moje studené žily hreje
trápim svoju hlavičku
šikanujem ju myšlienkami
že chcem sa oprieť o paličku
slepeckú nech trpím len spomienkami
nech nedejú sa novinky
ktoré ukazujú právé svetlo
nech anieli čo som spoznal
ostanú pre mňa názvami pre dobro
bo čím ďalej tým viac
odhaľujem škvrny na ich rúchach
neverím však že nie je možné
necať život v ich rukách
azda lepšie niečo ako nič
než fialky v sprchách
z ktorých po nádhernom kúpeli
ostane iba odpad
iba niečo zbytočné naviac
niečo čo netreba kým nie je núdza
kým nebolí nás niečo
zakiaľ na nás neraší hrdza
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár