Strach ho opantal. Ešte chvíľu a budú pri ňom. Srdce sa mu stiahlo. Na čele pocítil kvapky potu. V tom cítil ako sa mu srdce rozbieha. Za pár chvíľ malo jeho srdce najvyššie obrátky. Cítil ako ho nohy prestávajú poslúchať. Samy od seba začali zrýchľovať rytmus krokov.

Len nestratiť zdravý rozum a nestraťiť rozvahu. Nezačať uťekať. Neukázať strach. Lietalo mu hlavou stále dokola.

No myšlienky ho prestali poslúchať. Cítil paniku. Cítil ju ako mu hlodá ten kúsok zdravého rozumu čo sa pokúšal ešte si udržať.

Prečo to len spravil. Rozmýšľal. Spomienky sa mu rozplývali v hmle. Nepopil dnes toho málo. No strach mu ich zaostroval.

Znovu bol na diske. Obklopený svojimi kamošmi a kamoškami. Dnes sa pilo vo veľkom. Bola tam aj ona. Dnes sa chcel vytiahnuť. Chcel ju proste dostať. Akokoľvek sa však snažil nezaujal ju. Ani sa naňho neusmiala.

Videl ju ako sa rozpráva s dvoma dlhovlasími týpkami. Oblečení boli len tak ledabolo. Starší o dva najviac tri roky. Dokonca sa smiala. Hnev v ňom blčal. Ako im mohla dať prednosť pred ním.

Stáli blízko dvier. On a jeho parta. Ľudia ich len tažko obchádzali. Nevenovali tomu pozornosť. Veď na čo sa zaoberať malichernosťami. Bavil sa s ostatními. Pil. Všetko bolo akési iné. Hnev už tak nepálil. Od zadu do neho niekto postrčil. Polial si svoje najlepšie tričko vodkou , ktorú práve dostal do ruky. Obzrel sa. Boli to tí dvaja dlhovlasí týpkovia. A s nimi ona. "Sorry , sorry fakt som nechcel. Ale je tu strašný stisk. Kúpim ti druhú." započul ešte. No hnev znovu vzbĺkol. Keby to mohol niekto vydieť považoval by to za výbuch. V sekunde mu preletelo hlavou tisíc myšlienok. Udrel. Chapec sa zatackal no nespadol. Na chvíľu zachytil jej tvár. Taký úžas ešťe nevidel. Za ním sa už pripravili k útoku. Stáli tak chvíľu nehybne. V tom sa vynoril vyhadzovač. Chytil dlhovlasého a začal ho ťahať smerom k východu. Ona a ten druhý ho nasledovali.

Kamaráti sa smejú. On pije. Nevie celkom prečo. Ale pije. Tľapkajú ho po pleciach. Pochvaľujú. Je frajer. No on to nevníma. Vidí len jej užas. A vidí aj to , keď sa naňho prvý raz usmiala.

Zrazu chcel ostať sám. A tak ušiel. Blúdil mestom.

Dospomínal. Šiel parkom. Za ním dvaja típci. Presne tí z disky.

(Autor sa nevie rozhodnúť či dotyčný má dostať nárez alebo si to vyriešia bez bitky. Rozhodnite to teda vy.)

 Napínavý príbeh
Komentuj
 fotka
titusik  28. 3. 2009 01:01
bitka, bez to nejde
 fotka
katusiiq  28. 3. 2009 11:14
hh netusim ....ale je to dobr zaver ..kazdy pouzije svou predstavivost a skonci si to sam
 fotka
lululi  28. 3. 2009 17:17
dobre sa čítalo, až do konca bez konca
Napíš svoj komentár