.... verim ze vsetko zle sa v zivote sikanatorom vrati a tym, ktori sikanovali na birdzi a smiali sa, tak tym sa to vrati 100 - krat !!!
Komentuj
4 komenty
1
raketak
včera 06:54
teda niektori su uz aj tak teraz dusevne a existencne trosky
4
veru, vsetci povinne precítat najnovsí Mahmutov blog'o - kázen!
( ..tá téma prisla ako na zavolanie!..)
O morovej rane ľudstva, ktorej sa je potrebné zbaviť
Onou morovou ranou je neblahý ľudský sklon hodnotiť, posudzovať a súdiť druhých. Je to sklon všímať si slabosti, chyby a nedostatky iných, a skrze ne na nich útočiť, alebo ich zosmiešňovať.
Táto skaza pramení z toho, že každý duchovne vlažný človek podvedome vníma svoju duchovnú nedostatočnosť a menejcennosť. A svoj pocit nedostatočnosti sa snaží kompenzovať tým, že podrobí poníženiu niekoho iného prostredníctvom jeho kritického odsúdenia. A ak vtedy človek pociťuje triumf, rastie v ňom ješitnosť. Kvôli pocitu vlastnej veľkosti a sily si ľudia navzájom zasadzujú ťažké rany, ktoré ich pália a vedú ihneď všetkých takto poranených k myšlienkam na odplatu.
Stalo sa úplne samozrejmé, že druhí ľudia sú nami podrobovaní posudku, ako si stoja v živote, ako jednajú a ako sú v rôznych veciach pozadu. Je to ako choroba, rozleptávajúca všetko ľudsky ušľachtilé v prístupe k druhým. Je to zlo, ktoré je odrazom vnútornej malosti, nespokojnosti a nepokoja. Z toho vzniká vnútorné pnutie a zloba, a tie sa navonok prejavujú potrebou ponižovať a zosmiešňovať svojich blížnych.
( ..tá téma prisla ako na zavolanie!..)
O morovej rane ľudstva, ktorej sa je potrebné zbaviť
Onou morovou ranou je neblahý ľudský sklon hodnotiť, posudzovať a súdiť druhých. Je to sklon všímať si slabosti, chyby a nedostatky iných, a skrze ne na nich útočiť, alebo ich zosmiešňovať.
Táto skaza pramení z toho, že každý duchovne vlažný človek podvedome vníma svoju duchovnú nedostatočnosť a menejcennosť. A svoj pocit nedostatočnosti sa snaží kompenzovať tým, že podrobí poníženiu niekoho iného prostredníctvom jeho kritického odsúdenia. A ak vtedy človek pociťuje triumf, rastie v ňom ješitnosť. Kvôli pocitu vlastnej veľkosti a sily si ľudia navzájom zasadzujú ťažké rany, ktoré ich pália a vedú ihneď všetkých takto poranených k myšlienkam na odplatu.
Stalo sa úplne samozrejmé, že druhí ľudia sú nami podrobovaní posudku, ako si stoja v živote, ako jednajú a ako sú v rôznych veciach pozadu. Je to ako choroba, rozleptávajúca všetko ľudsky ušľachtilé v prístupe k druhým. Je to zlo, ktoré je odrazom vnútornej malosti, nespokojnosti a nepokoja. Z toho vzniká vnútorné pnutie a zloba, a tie sa navonok prejavujú potrebou ponižovať a zosmiešňovať svojich blížnych.
Napíš svoj komentár