Určite dobre poznáš nasledovnú situáciu. Ak nie nevadí, ale mohol by si, predsa len, je to jedna z tých modelovejších.

Takže, sedíš si pokojne na písomke, z čoho vlastne je si sa dozvedel pred hodinou pri tvorbe ťaháku. Dostaneš zadanie, ležérne nahliadneš a dofrasa! Už prvý letmý pohľad napovie, že otázky akosi nekorešpondujú s poctivo načarbaným ťahákom...

No nič, stáva sa aj také, nie zriedkavo povedzme si na rovinu... No v tejto (ne)závideniahodnej situácii máš vždy na výber. Tá zátvorka preto, lebo tým výberom si naozaj sám určíš či je hodná závisti.

Tu sú možnosti:

1. Môžeš začať aktívne stresovať ako všetci stresom sršiaci spolutrpiaci naokolo. Veď možno predsa čo-to orafeš, nebodaj ťa možno aj osvieti a dáš to pri troche šťastia na nejakú tú štvorečku. Pri trocha väčšej troche možno aj na rozprávkovú trojku, ale povedzme si úprimne, to už je utópia.

Nech sa páči, aj to je cesta, ale upozorňujem na nevýhody. Je to cesta bolestná, nervydrásajúca, tŕnitá a čo je najhoršie poriadne sa pri tom zapotíš...No stojí ti to za tú 4ku??

2.Alebo môžeš pohodlne a hlavne bezbolestne rezignovať. To je podľa mňa oveľa lepší spôsob a ja osobne si ho naozaj vychutnávam.

Začnem tým, že si urobím pohodlie, spustím sa tak o 10 centi nižšie na stoličke preložím nohu cez nohu, mňa netrápi, že si upchávam tým cievy, no a podopriem hlavu. Takto uvelebená, ničím nerušená, pozorujem nervné okolie. To sa nezdá, keď ste aj aktívne účastní, ale z pasívneho pohľadu to je fakt komický pohľad .

Spotení spolužiaci vyťahujú ťaháky najneuveriteľnejších foriem z tých najkurióznejších miest. Zopár ľudí horlivo listuje v zošitoch pod lavicou, pričom jedným okom myká smerom k pedagógovi. Najlepšie je, že ten striehnuc ako orol nevidí nič z očivybíjajúcich pokusov , ale rieši si komplexy z nenačapania nikoho na obetnom baránkovi.

Tento post zvyčajne zaujme najväčší poctivec, ktorému ako na potvoru dopísali všetky rezervné perá a tak, chtiac-nechtiac sa musí otočiť k spolužiakovi. Túto osudovú chybu okamžite využíva pedagogický pracovník na vyziapanie sa na úbohú obeť.

Celkom vtipný pohľad je aj na spolužiaka-inteligenta, ktorý po prečítaní každej otázky pokojne kývne hlavou, pousmeje sa, úhľadne napíše správnu odpoveď a s horlivým nadšením sa púšťa do ďalšej otázky.

No, akokoľvek pôsobivé je sledovanie celého procesu, po čase začne len nečinné prizeranie sa, nudiť.
Vtedy prejdi na provokáciu profesora. V tejto sfére sa fantázii naozaj medze nekladú. Ja si najradšej zapletám vrkôčiky a la Jánošík.Ako nechápem, čo je na tom také hrozné, ale taký znechutený pohľad ako vtedy na mňa triedna nevrhla za 3 roky štúdia.

No, keď už máme dosť aj ležérneho provokovania, zvyšok hodiny môžeme efektívne využiť na dospanie predchádzajúcej noci. Občasné zachrápanie môže len a len prospieť.

Tak, aj je to! Prebudíme sa na zazvonenie. Ako prvý odovzdáme zdrap s menom a triedou, umelecké duše prípadne nejakým adekvátnym menším dielom a hrdo odkráčame dospať to úplne.

Ten nadľahčujúci pocit by som nemenila za žiadnu jednotku, dobre jednotku možno, ale isto nie za žiadnu vydretú trojku. Viem, že bude delo a netrápi ma to, šak bude poctivé, zaslúžené, také ako má byť.

A aspoň som tých 45 minút strávila naozaj efektívnym relaxom na úrovni...

 Návod
Komentuj
 fotka
lintu29  20. 10. 2008 21:21
Veľmi dobre napísané páčilo sa mi to. A je to naozaj z reality, napríklad mne sa dneska stalo, že som dostala dve päťky a čo ty? Napísala si tento blog len tak že niečo vymyslím alebo opíšem dnešnú hodinu?
 fotka
jeseter  20. 10. 2008 21:26
skvelé...úplne si vystihla moje tohtoročné pôsobenie na písomkách..akurát, že ja si nepíšem ťaháky a väčšinou si to ani nejako nevychtnávam, len nechám ducha lietať kdesi mimo triedu...ale aj pekne napísané
 fotka
dreamagall  21. 10. 2008 00:24
Konečne príjemný blog na úrovni ktorý mi pripomenul zopár podobných okamihov z mojho študentského života

Učitel fyziky by si určite spomenul na zopár interesantných umeleckých diel ktoré vyšli na povrch nepoškvrneného písomkového papiera takýmto sposobom
 fotka
takzvany  21. 10. 2008 08:14
podla mňa to nemá ľahké ani ten inteligent

hned ako ostatní zistia že všetko vie, považujú za úplnú samozrejmosť, že svoj úspech (v podobe známky) vystaví riziku tým, že napíše odpovede (príp. aj postupy) a pošle to kolovať

lenže pedagóg presne vie, že toto sa stane a dáva naňho pozor

inteligent dopíše, spustí sa nižšie o 10 cm a vychutnáva tak ako ty ked nič nevieš

a potom je za kokota lebo nikomu okrem spolusediaceho (ktorý si vlastne pomohol sám) nepomohol

jediná jeho nádej je pozerať na pedagóga, a prosiť ho pohľadom aby mu už vzal hotovú písomku a oslobodil ho tým od toho bremena, ktoré naňho s takou bezočivosťou vrhajú ostatní nepripravení spolužiaci
 fotka
barhetka  21. 10. 2008 14:11
jeees uzasne nikolka fakt a este si mala dat co sa stane po pisomke...toto ked kazdy zacne hovorit ako nic nevedel a nakoniec jednicky maju svinuchy esteze poznam cloveka ako si ty inac ma nichto v totej orandzovej dzure nepochopi
 fotka
klidopido  21. 10. 2008 19:58
ja ťaháky nepíšem, strata času, niaky expert mi ich napísal na lavicu predomňou tak len odpíšem čo je nalavici a užívam si spánok,
 fotka
galinka  22. 10. 2008 13:29
Ako zaťatý zástanca písania ťahákov musím odporovať komentu @6 Písať si ťaháky totiž znamená že si čo-to z učiva zapamätáte a potom ich nemusíte vyťahovať a riskovať že náhodou je vyučujúci všímavejší než vyzeral a všimne si práve vás.



A k blogu: Áno, myslím že také situácie viac než dobre poznám Akurát ja som mala nejaké šťastie, lebo takmer vždy sa mi to podarilo vytiahnuť aspoň na tú 4-ku a až potom som to vzdala (tie vedomosti na 4-ku som si nejakou záhadou pamätala z hodiny, v zázračnom prípade som si ich pamätala na 3-ku )

Ale musím uznať že ten pocit keď sa zmierim s tým tragickým výsledkom je naozaj balzam na dušu



A ku komentu @4 Pomoc nepripraveným spolužiakom - áno, ale odtiaľ-potiaľ. Dodnes si pamätám písomku z dejepisu na ktorú som bola viac-menej naučená, akurát roky a podobné detaily som mala napísané na lavici. A ako som si písala na papier správne odpovede na otázky, spoza mňa sa ozvala jedna moja nepripravená spolužiačka: "Aká je odpoveď na druhú otázku?" Snažila som sa jej čo najtichšie poradiť a reakcia bola naštvané: "Hlasnejšie, nepočujem!" To že som nechcela mať kvôli jej nepripravenosti problémy a že učiteľka (síce nám priam kázala písať si ťaháky ale bola prísna na tých ktorým ich našla, alebo ktorých prichytila keď si radili) stála asi dva metre od nás jej bolo zjavne jedno...
 fotka
vreskot000  27. 10. 2008 21:11
riadne som sa nasmial pri posledných vetách dobre!
 fotka
shaolingirl  30. 10. 2008 05:38
Krásne napísaný blog...

síce sa snažím patriť do kategórie poctivci ale ak sa aj mne podarí také dačo ako si opísala ty, tak tak je to celkom fajn pocit...musím uznať, že si to napísala naozaj výstižne a podľa mna aj véééľmi peknou formou...

skladám hold!!!
10 
 fotka
pluthoo  2. 11. 2008 20:03
jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeej... nika milujem ta ty koky diplokoky streptokoky i stafilokoky taaaak som sa nasmiala ha ked sa nieco take stane mne aspon mam vyhovorku ze som sa riadila podla tvojich rad .. a este toto :
11 
 fotka
bubu13  3. 1. 2009 23:54
...tak kedze tu uz asi vsetko odznelo.. napisem len tolko ze uuuuuuuuuzaaaasneeeeeeeeeeeeeeeeeeee
12 
 fotka
antifunebracka  23. 4. 2019 21:53
A potom na konci roka keď si to všetko opravuješ, nemáš stresy?
Napíš svoj komentár