Mám kúsok dúhy za klobúkom,
ale lesk očí zhasnutých v hĺbke čistých zrkadiel..
a v odraze ?
sme jaksi tápaví a dávame pohľady bez návratu ,ja - ? ... ? - ja . a nie. Zraky rozhárané vyhnané z bezozvennej noci cítia belosť ranných pochýb v kuchynských záclonách
raňajky mladých tiel za vlažna podávané
si krájaný
som sústo
v šedivých dňoch
a pusto.
Ty si cengal?
Chyť si všetky vrecká, spony, gombíky.. kým utícha mĺkvy smiech v kútoch, žiadny zvonec nie je koniec, kým nezhoria mosty do tla.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bonita
16. 6.júna 2010 20:16
môžem sa skryť
Napíš svoj komentár