Posledný,
kto zakričí cez tmu
a zrak stratí v plytkom nenávratne,
skončil.

kráčame po nalomenom rebríku na okraj rušných ciest.
-kým ostnaté večery sa hrotia
a rána smutnia-

Z ľútosti je pažravý chlad,
čo mrazí hlavu.
Vypchatá vinou spávam pod mostami sveta
bez svetla
v šere minulosti
A
tiene lámp si lámu každým krokom ruky,
keď chcú dostať ma k svetlu späť
V šere vidím v tvojej tvári zomierať malú smrť
Nevidím v ňom realitu,
vidím archívy pohľadov, prebúdzaní a slov o šťastí v trhlinách lebky
Vidím strhávať v čiernobielom svete dúhové samolepky.
-cítim pažravý dych trpkej vône

Je to čas

Blíženia sa k 0
.. a druh nuly nie je podstatný, keď sa už nedotýkame zvnútra.
Kôstky sú vyhodené,
vnútra prázdne.

nedrž.






 Blog
Komentuj
 fotka
ratsanares  5. 6. 2010 20:16
k.O.
 fotka
lubobs  10. 6. 2010 06:13
pusť
Napíš svoj komentár