starnúci diapozitív spoločných tieňov za mlada farbiacich sa..
ako krásne bolo.
kôstky sú vyhodené a vnútra sú prázdne..
naučím sa spávať s cudzím človekom a vzrušene brať vpichy ihličiek života s prenosným úsmevom..
v krivom čase už nepadáme na hubu.
hľadela som do seba..
všetko sa prehrávalo znova.
nie.
som vo fatálnom stave odstraňovania minulosti a z úst mi vychádzajú slovné bubliny, nikto nerozumie, ja áno.
kričím v snoch bez zvuku, nikto nepočuje, ja áno.
cítim, že to viem,
že to ide..
až sa jedno ráno zobudím so záplatou,
čo nezaujato prilepí ti ukazovák na pery
a čierna noc - tá krásna Afričanka
nechá ma pokojne spať.
oddnes sa svet vo mne točí.
sprítomňujem sa.
strhávam povrchnosť z vrstevnej omietky.
Zobúdzam sa na kvapky rosy,
svet kráča ďalej, ďalej.. celkom bosý..
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
Napíš svoj komentár
musela som si to 3x prečítať