Milujem mreže, 

ktoré ma chránia,

stále sa bránia

lúče slnečné. 




S prívalom mrakov

ľudia sa mračia,

všade je plač, ja

jasám konečne.




Na krídlach vtákov

večer sa nesiem,

vtedy, keď nesmiem,

je mi bezpečne.




Stále však reže

postnočný údel,

odletí kŕdeľ,

krv už netečie.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár