Okolnosti sa zmenili. Veci pripomínajú to pekné, ale aj to zlé. Ale sú odložené. Vždy som veci odkladala. Šuflíky mám plné spomienok. Poličky praskajú vo švíkoch. Ako môžem vyhodiť niečo, čo je pre mňa dôležité? Možno už to ani nie je. A osoba ktorá mi to venovala sa mi už ani neodzdraví. Možno láska už dávno skončila. No spomienky na to ostanú.
Prečo je pre mňa ťažké vyhodiť papier, na ktorom sme hrali piškvorky? Prečo sa nemôžem vzdať lístočku, ktorý si mi napísala v štvrtej triede na základnej škole? Prečo mi na tom tak hrozne záleží? Prečo mám stále odloženú vstupenku s koncertu aj s dvomi trblietavými papierikmi ktoré na nás padali?
Prečo sa toho nemôžem vzdať a spomienky sú pre mňa také dôležité? Nemôžem sa toho vzdať. Je to moja súčasť. Súčasť toho čo som zažila a toho čo som. Som jediná taká divná že skladujem lístočky, a všetky takéto veci?
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
pershing363
30. 8.augusta 2009 00:03
Nie si ani divna ani a ani sama
2
.. presné také isté pocity som mala pred pár mesiacmi aj ja.. aj teraz ma občas pochytia ale nie na dlho.. bohužiaľ pokiaľ vieš že sa to už nezmení neostáva ti nič iné iba poupratovať, moje spomienky ležia na spodku skrine.. tiež som ich nedokázala vyhodiť ..
3
presne tak .. nie si divna..keby si videla kolko mam ja oma veci takychto tak koniec
4
nie si sama, ja mam odlozene hrooozne vela vstupeniek, ktore som doslova zberal a mal zalubu z baketbalovych zapasov
5
nie si divna
presne ako ja ja odkladam aj listky z kaviarni
asi sa snazime uchopit spomienky do ruk... kedze z hlavy mozu odist...
nevzdavaj sa spomienok
presne ako ja ja odkladam aj listky z kaviarni
asi sa snazime uchopit spomienky do ruk... kedze z hlavy mozu odist...
nevzdavaj sa spomienok
Napíš svoj komentár