"Nie, teraz nemôžme, mama ma hľadá", bránil sa.
"Tu nás nenájde, neboj", šepla a vtiahla ho izby.. zavrela za sebou dvere.
Šiel za ňou až do poslednej miestnosti. Zavrel dvere a pozeral sa na ňu ako si sadá na posteľ. "Chýbala si mi, vieš to?"
"Viem, preto sme tu" oprela sa rukami o posteľ.
Podišiel k nej a hneď začal ju bozkávať.. nemali veľa času.
Bolo počuť krik zo schodiska, no to im nevadilo.
Rukami ju hladil po tele. Nemali na to veľa času. Nemohol jej dať všetko čo chce.
Začala sa dobíjať do jeho nohavíc. "Čo keď nás tu predsa len nájdu?" spýtala sa tak potichu že ju pomaly nebolo počuť.
\"Už ma to nezaujíma, čakám na to dlho.. to vieš"
"Viem, tiež som sa nemohla dočkať"
Obaja vedeli že to chcú, musia to mať hneď. Už ani nerozmýšľali, či je v tom aj láska alebo len čistá túžba po..
Mali na sebe len spodné prádlo. Bozkávali sa, hladili.. hm.. len trošku, nemali čas na predohru..
On ležal a ona mala ruku pri jeho boxerkách keď sa odrazu otvorili dvere.
"Ty šteňa malé, ja som vedela že sa budeš snažiť ho zviesť" ozvalo sa z dverí..
"Nie mami, ona za to nemôže.. ja som tiež..", snažil sa oboch zakryť dekou
"Ty buď ticho, rozprávam sa s ňou".. kričala
"Ja viem že ma nemáte rada" začala rázne aj keď trošku vystrašene.
"No to teda nemám" priznala a pozrela na ňu akoby jej ukradla to najcennejšie čo kedy mala.
"Ja to viem, myslíte si len že vám ho chcem ukradnúť, že ho len využívam, no mne na ňom naozaj záleží, milujem ho. Ale prečo vám to vlastne hovorím, aj tak mi neveríte, nikdy ste neverila." dokončila vetu sklamane.
"To máš pravdu, neverím ti, vôbec ti neverím, všetci vidia ako ho využívaš. Všetci! Povedalo mi to už veľa ľudí."
"Prečo sa vôbec čudujem" začala ironicky, "Už od začiatku ste boli proti tomu, aj aby sme sa stretli, povedal mi to, všetko mi povedal" dokončila vetu a pozrela na neho.
"Mami ukľudni sa, choď prosím vedľa a za chvíľu za tebou prídem
" požiadal ju.
"Nie, nech odíde tá.. tá.. nech je už preč, už ju nikdy nechcem vidieť!.."
"To ale nebude možné, milujem ju, sme spolu dlho a.." usmial sa na ňu, "budeme mať bábo" dopovedal.
"Prosím?" zajakla sa "To si snáď zo mňa robíš srandu! Nedovolím aby táto malá..".. radšej preglgla.. "aby ona.." nemohla dopovedať..
Chvíľu sa na nich pozerala. Snažila sa byť vážna "no dobre, vybral si si" otočila sa a odkráčala von.
"Čo teraz?" spýtala sa ho potichu spod deky.
\\\\\\\"Neviem\\\\\\\" zosmutnel a radšej si ju k sebe pritisol.
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
3
woow velmi peknee,paci sa mi t o tom sme sa akurat minule bavili,o tych babatkach a tej rodine,ze jo? tak som zvedava,ak bude nejake pokracovanie,ako to bude pokracovat heeh
6
a kolko mali rokov, ked sa do jeho zivota starala matka a uz mali decko? ale dobre napiisane..
Napíš svoj komentár
ale inak pekné je to celé