pozerám na idúcich oproti
no keď sa ku mne niekto priblíži
skloním zrak a o krok ustúpim
vidíte môj smútok?
sklamanie?
niekto sa na mňa aj usmeje
nech sa nemračím
pomôže to len na chvíľu
aj oblečenie vyjadruje moju náladu
čierne nohavice, hnedé tričko.. tmavá pomôže
a biely sveter nech nevidíte môj smútok..
som nahá
pretože to každý na mne vidí
mám strach z pohľadov.. chcem újsť..
som neviditeľná
len prechádzate okolo a nič
nevidíte že niečo potrebujem?
len idete svojou cestou
potrebujem uchýliť, objať
ochranu a úkryt
som bezbranná
a cestou domov vo výťahu
je mi jedno či zastane správne
či vôbec zastane
alebo prestane existovať
netrápi ma to
a hm.. trápim sa
tento článok bude čoskoro vymazaný...
Je to možné?
Komentuj
9 komentov k blogu
1
elwinko
11. 6.júna 2009 17:14
nemaž prosím...
5
@plarika - tak pre danú budúcnosť : keď už niečo napíšeš aspoň nehovor o tom že to o chvíľu zmažeš, lebo to robí dojem toho že si to má hneď čo najviac ľudí prečítať a dať ti čo najviac komentov tipu "nemaž to" ... ach jaj ...
6
@plarika viem sa vcítiť do tej nahoty a neviditeľnosti... Veľmi pekná báseň alebo skôr myšlienky, aj keď tie sa dajú obdivovať len na papieri alebo na monitore, v mysli príjemný pocit nenarobia...
Každopádne si to vyjadrila krásnym spôsobom a slobodne si môžeš s čitateľmi robiť čo len chceš Je len na tebe, akú dáš tomu formu, názov, ostatní to buď rešpektujú alebo si ich nevšímaj
Každopádne si to vyjadrila krásnym spôsobom a slobodne si môžeš s čitateľmi robiť čo len chceš Je len na tebe, akú dáš tomu formu, názov, ostatní to buď rešpektujú alebo si ich nevšímaj
8
co sa cudujes, ze ti chyba ludsky kontakt, neha a objatie, ked od ludi utekas???...nemam rada take blogy kde si ludia pytaju lutost a sucit, toboz ked sa lutuju uz sami
9
ach jaj, tento pocit dokonale poznam a sucitim s tebou, ale hlavu hore, nemoze byt vsetko az take zle, hoci, ta prava to hovori, treba verit, ze ten pocit raz prejde a vsetko bude fajn
Napíš svoj komentár